Kresťanské správanie

113 kresťanské správanie

Kresťanské správanie je založené na dôvere a láskyplnej vernosti nášmu Spasiteľovi, ktorý nás miloval a vydal seba samého za nás. Dôvera v Ježiša Krista sa prejavuje vo viere v evanjelium a v skutkoch lásky. Kristus skrze Ducha Svätého premieňa srdcia svojich veriacich a dáva im prinášať ovocie: lásku, radosť, pokoj, vernosť, trpezlivosť, láskavosť, miernosť, sebaovládanie, spravodlivosť a pravdu. (1. Johannes 3,23-24; 4,20-21; 2. Korinťanom 5,15; Galaťanom 5,622-23; Efezanom 5,9) 

Behaviorálne normy v kresťanstve

Kresťania nie sú pod Mojžišovým zákonom a my nemôžeme byť spasení žiadnym zákonom, vrátane prikázaní Nového zákona. Ale kresťanstvo má stále normy správania. Zahŕňa zmeny v spôsobe, akým žijeme. Kladie nároky na náš život. Máme žiť pre Krista, nie pre seba (2. Korinťanom 5,15). Boh je náš Boh, naša priorita vo všetkom a má čo povedať o tom, ako žijeme.

Jednou z posledných vecí, ktoré Ježiš povedal svojim učeníkom, bolo naučiť ľudí „zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Matúš 28,20). Ježiš dal prikázania a ako Jeho učeníci musíme tiež kázať prikázania a poslušnosť. Tieto prikázania kážeme a poslúchame nie ako prostriedok spásy, nie ako normu odsúdenia, ale ako pokyny od Syna Božieho. Ľudia by mali poslúchať jeho slová nie zo strachu z trestu, ale jednoducho preto, že to hovorí ich Spasiteľ.

Dokonalá poslušnosť nie je cieľom kresťanského života; Cieľom kresťanského života je patriť Bohu. Patríme Bohu, keď Kristus žije v nás, a Kristus žije v nás, keď v neho vkladáme svoju dôveru. Kristus v nás nás vedie k poslušnosti skrze Ducha Svätého.

Boh nás premieňa na obraz Krista. Prostredníctvom Božej moci a milosti sa stávame stále viac podobnými Kristovi. Jeho prikázania sa týkajú nielen vonkajšieho správania, ale aj myšlienok a motivácií nášho srdca. Tieto myšlienky a motívy nášho srdca si vyžadujú transformujúcu moc Ducha Svätého; nemôžeme ho zmeniť iba na základe vlastnej vôle. Takže časť viery dôveruje Bohu, aby v nás vykonal svoje dielo transformácie.

Najväčšie prikázanie – láska k Bohu – je preto najväčšou motiváciou k poslušnosti. Poslúchame ho, pretože ho milujeme, a milujeme ho, pretože nás milosťou priviedol do svojho domu. Je to Boh, ktorý v nás pôsobí, aby vykonal vôľu aj uskutočnenie podľa svojej dobrej vôle (Filipanom 2,13).

Čo robíme, ak nedosiahneme cieľ? Samozrejme, že činíme pokánie a žiadame o odpustenie v plnej dôvere, že je nám k dispozícii. Nechceme to brať na ľahkú váhu, ale mali by sme ho vždy používať.

Čo robíme, keď iní zlyhajú? Odsudzujete a trváte na tom, že robia dobré skutky, aby dokázali svoju spravodlivosť? Zdá sa, že je to ľudská tendencia, ale je to presne to, čo Kristus hovorí, že by sme nemali robiť7,3).

Nové prikázania

Ako vyzerá kresťanský život? V Novom zákone existuje niekoľko sto prikázaní. Chýba nám usmernenie o tom, ako život založený na viere funguje v reálnom svete. Existujú prikázania o tom, ako by mali bohatí zaobchádzať s chudobnými, prikázania o tom, ako by manželia mali zaobchádzať so svojimi manželkami, prikázania o tom, ako by sme mali spolupracovať ako cirkev.

1. Tesaloničanom 5,21-22 obsahuje jednoduchý zoznam:

  • Udržujte pokoj so sebou ...
  • Odstráni chaotický,
  • Upokojte slabých, niesť slabých, buďte trpezliví voči všetkým.
  • Vidíte, že nikto neodpláca zlu druhému so zlým ...
  • naháňa dobro na veky ...
  • Buďte šťastní po celú dobu;
  • modlite sa bez prestania;
  • byť vďačný vo všetkých veciach ...
  • Myseľ neskrýva;
  • Prorocká reč nepopiera.
  • Ale všetko skontrolujte.
  • Udržujte dobré.
  • Vyhnite sa zlu v každej forme.

Pavol vedel, že kresťania v Solúne majú Ducha Svätého, ktorý ich môže viesť a učiť. Vedel tiež, že na kresťanský život potrebujú základné elementárne výčitky a spomienky. Duch Svätý sa rozhodol učiť a viesť ich cez Pavla. Pavol neohrozil, že ich vyhodí z cirkvi, ak nesplnia požiadavky - jednoducho im dal prikázania, ktoré ich viedli k tomu, aby chodili po cestách vernosti.

Upozornenie na neposlušnosť

Paul mal vysoké štandardy. Hoci je možné odpustenie hriechov, v tomto živote existujú tresty za hriechy – a tie niekedy zahŕňajú aj sociálne tresty. „Nebudeš mať nič spoločné s nikým, kto sa volá brat a je smilník alebo lakomec alebo modlár alebo rúhač, opilec alebo zbojník; ani s jedným by si nemal jesť" (1. Korinťanom 5,11).

Pavol nechcel, aby sa cirkev stala bezpečným prístavom pre zjavných, nepoddajných hriešnikov. Kostol je akousi nemocnicou na zotavenie, ale nie „bezpečnou zónou“ pre spoločenských parazitov. Pavol nariadil kresťanom v Korinte, aby potrestali muža, ktorý sa dopustil incestu (1. Korinťanom 5,5-8) a tiež ju povzbudil, aby mu po pokání odpustila (2. Korinťanom 2,58).

Nový zákon má veľa čo povedať o hriechu a dáva nám veľa prikázaní. Poďme sa len rýchlo pozrieť na Galaťanom. V tomto manifeste kresťanskej slobody od zákona nám Pavol dáva aj niektoré odvážne prikázania. Kresťania nie sú pod zákonom, ale ani nie sú bez zákona. Varuje: „Nedajte sa obrezať, inak vypadnete z milosti!“ Toto je dosť vážne prikázanie (Galatským 5,2-4). Nenechajte sa zotročiť zastaraným zákonom!

Pavol varuje Galaťanov pred ľuďmi, ktorí by sa im snažili „brániť v poslušnosti pravde“ (verš 7). Pavol obrátil vývoj proti judaizérom. Tvrdili, že poslúchajú Boha, ale Pavol povedal, že nie. Neposlúchame Boha, keď sa snažíme prikázať niečomu, čo je už zastarané.

Pavol sa vo verši 9 mení: „Trocha kvasu prekvasí všetko cesto.“ V tomto prípade je hriešny kvások voči náboženstvu založený na zákone. Tento omyl sa môže rozšíriť, ak sa nekáže pravda milosti. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pozerať sa na zákon ako na meradlo toho, nakoľko sú nábožensky založení. Dokonca aj reštriktívne nariadenia nachádzajú obľubu u ľudí s dobrými úmyslami (Kolosanom 2,23).

Kresťania sú povolaní k slobode – „Ale hľaďte, aby ste v slobode nedávali priestor telu; ale láskou si slúžte navzájom“ (Galatským 5,13). So slobodou prichádzajú aj povinnosti, inak by „sloboda“ jedného človeka zasahovala do slobody druhého. Nikto by nemal mať slobodu viesť druhých do otroctva kázaním, získať si pre seba nasledovníkov alebo premieňať Boží ľud. Takéto rozdeľujúce a nekresťanské správanie nie je dovolené.

Naša zodpovednosť

„Celý zákon sa naplnil v jednom slove,“ hovorí Pavol vo verši 14: „Miluj svojho blížneho ako seba samého!“ To zhŕňa našu vzájomnú zodpovednosť. Opačný prístup, boj o vlastný prospech, je skutočne sebadeštruktívny (v. 15)

„Žite v duchu a nenaplníte žiadosti tela“ (v. 16). Duch nás povedie k láske, nie k sebectvu. Sebecké myšlienky pochádzajú z tela, ale Duch Boží vytvára lepšie myšlienky. „Lebo telo sa búri proti duchu a duch proti telu; sú jeden proti druhému...“ (v. 17). Kvôli tomuto konfliktu medzi duchom a telom niekedy hrešíme, aj keď nechceme.

Aké je teda riešenie pre hriechy, ktoré nás tak ľahko napadnú? Ak chcete vrátiť zákon? Nie!
„Ale ak vás Duch riadi, nie ste pod zákonom“ (verš 18). Náš prístup k životu je iný. Pozeráme sa na Ducha a Duch v nás rozvinie túžbu a silu žiť podľa Kristových prikázaní. Postavíme koňa pred voz.

Najprv sa dívame na Ježiša a vidíme Jeho prikázania v kontexte našej osobnej vernosti k Nemu, nie ako pravidlá „poslúchať, inak budeme potrestaní“.

V Galaťanom 5 Pavol vymenúva rôzne hriechy: „Smilstvo, nečistota, nemravnosť; modlárstvo a čarodejníctvo; nepriateľstvo, spory, žiarlivosť, hnev, hádky, nezhody, roztržky a závisť; pitie, jedenie a podobne“ (v. 19-21). Niektoré z nich sú správanie, iné postoje, ale všetky sú zamerané na seba a pochádzajú z hriešneho srdca.

Pavol nás vážne varuje: „...tí, čo toto robia, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (verš 21). Toto nie je Božia cesta; takto nechceme byť; takto cirkev nechceme...

Odpustenie je dostupné pre všetky tieto hriechy (1. Korinťanom 6,9-11). Znamená to, že Cirkev má zatvárať oči pred hriechom? Nie, cirkev nie je prikrývka ani bezpečný prístav pre takéto hriechy. Kostol má byť miestom, kde sa vyjadruje a udeľuje milosť a odpustenie, nie miestom, kde sa hriech môže nekontrolovateľne šíriť.

„Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, cudnosť“ (Galaťanom 5,22-23). Toto je výsledok srdca oddaného Bohu. „Ale tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali svoje telo aj s jeho vášňami a žiadosťami“ (v. 24). Keď v nás pôsobí Duch, rastieme vo vôli a sile odmietať skutky tela. Ovocie Božieho diela nosíme v sebe.

Pavlovo posolstvo je jasné: Nie sme pod zákonom – ale nie sme bez zákona. Sme pod Kristovou autoritou, pod Jeho zákonom, pod vedením Ducha Svätého. Náš život je založený na viere, motivovaný láskou, charakterizovaný radosťou, pokojom a rastom. „Ak chodíme v Duchu, choďme aj v Duchu“ (v. 25).

Joseph Tkach


pdfKresťanské správanie