Zázrak znovuzrodenia
Narodili sme sa, aby sme sa znovuzrodili. Je to váš aj môj osud zažiť najväčšiu možnú zmenu v živote - duchovnú. Boh nás stvoril, aby sme sa mohli podieľať na jeho božskej povahe. Nový zákon hovorí o tejto božskej povahe ako o vykupiteľovi, ktorý zmyje špinavú vrstvu ľudskej hriešnosti. A my všetci potrebujeme toto duchovné očistenie, pretože hriech prijal čistotu každého človeka. Všetci sa podobáme maľbám, na ktoré sa vzťahuje špina storočí. Ako majstrovské dielo je zahalené viacvrstvovým filmom špiny v jeho žiare, zvyšky našej hriešnosti poškvrnili pôvodný zámer všemocného majstrovského umelca.
Obnova umeleckého diela
Analógia so špinavým obrazom by nám mala pomôcť pochopiť, prečo potrebujeme duchovné očistenie a znovuzrodenie. Mali sme slávny prípad poškodeného umenia s Michelangelovými scénickými znázorneniami na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne v Ríme. Michelangelo (1475–1564) začal s navrhovaním Sixtínskej kaplnky v roku 1508 vo veku 33 rokov. Za niečo viac ako štyri roky vytvoril množstvo obrazov s biblickými výjavmi na strope s rozlohou takmer 560 m2. Scény z Mojžišovej knihy nájdete pod stropnými maľbami. Známym motívom je Michelangelova antropomorfná reprezentácia Boha (podľa vzoru človeka): rameno, ruka a prsty Boha, ktoré sú predĺžené smerom k prvému mužovi Adamovi. V priebehu storočí došlo k poškodeniu stropnej fresky (nazývanej freska, pretože umelec maľoval na čerstvú omietku) a nakoniec ju pokryla vrstva špiny. Časom by bol úplne zničený. Aby sa tomu zabránilo, Vatikán poveril odborníkov čistením a obnovou. Väčšina prác na obrazoch bola dokončená v 80. rokoch minulého storočia. Čas zanechal svoje stopy na majstrovskom diele. Prach a sadze vážne poškodili obraz v priebehu storočí. Vlhkosť - dážď prenikol cez deravú strechu Sixtínskej kaplnky - spôsobila zmätok a vážne odfarbila umelecké dielo. Asi najhorším problémom však boli, paradoxne, stáročia trvajúce pokusy o zachovanie obrazov! Freska bola potiahnutá lakom zvieracieho lepidla, aby sa zosvetlil jej stmavujúci povrch. Krátkodobý úspech sa však ukázal byť rozšírením nedostatkov, ktoré je potrebné odstrániť. Zhoršenie rôznych vrstiev laku ešte viac ukázalo oblačnosť stropnej maľby. Lepidlo tiež spôsobilo zmrštenie a pokrivenie povrchu obrazu. Na niektorých miestach sa lepidlo odlepilo a uvoľnili sa aj častice farby. Odborníci poverení reštaurovaním obrazov boli potom pri svojej práci mimoriadne opatrní. Aplikovali mierne rozpúšťadlá v gélovej forme. A starostlivým odstránením gélu pomocou špongií sa odstránili aj výkaly začiernené.
Bolo to ako zázrak. Temná, zatemnená freska opäť ožila. Reprezentácie Michelangela boli osviežené. Z nich vyžarovala žiarivá nádhera a život. V porovnaní s predchádzajúcim zatemneným stavom vyzerala očistená freska ako re-stvorenie.
Božie majstrovské dielo
Obnovenie nástennej maľby Michelangela je vhodnou metaforou pre duchovné očistenie ľudského stvorenia od jeho hriešnosti Bohom, Boh, majstrovský tvorca, nás stvoril ako svoje najcennejšie umelecké dielo. Ľudstvo bolo stvorené vo svojom vlastnom obraze a prijalo Ducha Svätého. Tragicky, poškvrnenie jeho stvorenia spôsobené našou hriešnosťou odňalo túto čistotu. Adam a Eva zhrešili a prijali ducha tohto sveta. Aj my sme duchovne skorumpovaní a obarení špinou hriechu. Prečo? Pretože všetci ľudia trpia hriechmi a vedú svoje životy v rozpore s Božou vôľou.
Ale náš Nebeský Otec nás môže duchovne obnoviť a život Ježiša Krista sa môže odrážať vo svetle, ktoré z nás vyžaruje, aby ho všetci videli. Otázka znie: chceme skutočne uskutočniť to, čo s nami Boh zamýšľa urobiť? Väčšina ľudí toto nechce. Stále žijú svoje životy v temnote, celé poškvrnené škaredou škvrnou hriechu. Apoštol Pavol opísal duchovnú temnotu tohto sveta vo svojom liste kresťanom v Efeze. O ich predchádzajúcom živote povedal: „Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich prestúpeniach a hriechoch, v ktorých ste predtým žili podľa spôsobu tohto sveta“ (Efezanom 2,12).
Umožnili sme tiež, aby táto skorumpovaná sila zakrývala našu podstatu. A práve tak ako Michelangelova freska bola znečistená a znečistená Russom, tak aj naša duša. Preto je také naliehavé, aby sme dali priestor Božej podstate. Môže nás očistiť, vziať z nás hriech hriechu a nechať nás duchovne obnoviť a zažiariť.
Obrázky obnovenia
Nový zákon vysvetľuje, ako môžeme byť duchovne znovu stvorení. Cituje niekoľko vhodných analógií, aby tento zázrak bol jasný. Rovnako ako to bolo nevyhnutné, aby sa Michelangelova freska zbavila špiny, musíme byť čistí duchovne. A to je Duch Svätý. Umýva nás očistených od nečistôt našej hriešnej povahy.
Alebo povedané Pavlovými slovami, adresovanými kresťanom po stáročia: „Ale boli ste umytí, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista“ (1. Korinťanom 6,11). Toto umývanie je aktom spásy a Pavol ho nazýva „znovuzrodenie a obnova v Duchu Svätom“ (Titus 3,5). Toto odstránenie, očistenie alebo vykorenenie hriechu dobre znázorňuje aj metafora obriezky. Kresťania majú obrezané srdce. Mohli by sme povedať, že Boh nás milostivo zachraňuje tým, že chirurgicky odstráni rakovinu hriechu. Toto oddelenie hriechu – duchovná obriezka – je druhom odpustenia našich hriechov. Ježiš to umožnil svojou smrťou ako dokonalou zmiernou obeťou. Pavol napísal: „S ním vás oživil, mŕtvych v hriechoch a neobriezke vášho tela, a odpustil nám všetky naše hriechy“ (Kolosanom 2,13).
Nový zákon používa symbol kríža na znázornenie toho, ako bola naša hriešna bytosť okradnutá o všetku silu zabitím nášho ja. Pavol napísal: „Veď vieme, že náš starec bol ukrižovaný s ním [Kristom], aby telo hriechu bolo zničené, aby sme odteraz neslúžili hriechu“ (Rimanom 6,6). Keď sme v Kristovi, hriech v našom egu (naše hriešne ego) je ukrižovaný alebo zomrie. Samozrejme, svetskí sa stále snažia zakryť naše duše špinavým šatom hriechu. Ale Duch Svätý nás chráni a umožňuje nám odolávať príťažlivosti hriechu. Skrze Krista, ktorý nás pôsobením Ducha Svätého napĺňa Božou prirodzenosťou, sme oslobodení od nadvlády hriechu.
Apoštol Pavol používa na vysvetlenie tohto Božieho činu metaforu pohrebu. Pochovanie zase znamená symbolické vzkriesenie, ktoré predstavuje toho, kto sa teraz znovuzrodí ako „nový človek“ namiesto hriešneho „starého muža“. Je to Kristus, ktorý umožnil náš nový život, ktorý nám neustále odpúšťa a dáva životodarnú silu. Nový zákon prirovnáva smrť nášho starého ja a našu obnovu a symbolické vzkriesenie k novému životu k znovuzrodeniu. Vo chvíli nášho obrátenia sme duchovne znovuzrodení. Sme znovuzrodení a vzkriesení k novému životu Duchom Svätým.
Pavol dal kresťanom vedieť, že „na základe svojho veľkého milosrdenstva nás Boh vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“ (1. 1,3). Všimnite si, že sloveso „znovu sa narodiť“ je v dokonalom čase. To vyjadruje skutočnosť, že k tejto zmene dochádza už na začiatku nášho kresťanského života. Keď sa obrátime, Boh si v nás urobí svoj domov. A s tým sa znova vytvoríme. Je to Ježiš, Duch Svätý a Otec, ktorý prebýva v nás (Ján 14,15-23). Keď sa my – ako duchovne noví ľudia – obrátime alebo znovuzrodíme, Boh sa v nás usadí. Keď v nás pôsobí Boh Otec, pôsobí aj Syn a Duch Svätý zároveň. Boh nám dáva krídla, očisťuje nás od hriechu a mení nás. A túto silu nám je daná obrátením a znovuzrodením.
Ako kresťania rastú vo viere
Samozrejme, znovuzrodení kresťania sú stále, ak použijem Petrove slová, „ako novorodenci“. Musia „túžiť po čistom mlieku rozumu“, ktoré ich živí, aby dozreli vo viere (1. 2,2). Peter vysvetľuje, že znovuzrodení kresťania časom rastú vo vhľade a duchovnej zrelosti. Rastú „v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista“ (2 3,18). Pavol nehovorí, že viac biblických vedomostí z nás robí lepších kresťanov. Vyjadruje skôr to, že naše duchovné vedomie sa musí ešte viac zostriť, aby sme skutočne pochopili, čo to znamená byť nasledovníkom Krista. „Poznanie“ v biblickom zmysle zahŕňa jeho praktickú realizáciu. Ide to ruka v ruke s asimiláciou a osobnou realizáciou toho, čo nás robí viac podobnými Kristovi. Kresťanský rast vo viere sa nemá chápať ako budovanie ľudského charakteru. Nie je to ani výsledkom duchovného rastu v Duchu Svätom, čím dlhšie žijeme v Kristovi. Rastieme skôr pôsobením Ducha Svätého, ktorý je už v nás. Božia prirodzenosť k nám prichádza z milosti.
Ospravedlnenie prichádza v dvoch formách. Jednak sme ospravedlnení, čiže zažijeme svoj osud, keď prijmeme Ducha Svätého. Ospravedlnenie z tohto hľadiska je okamžité a umožnené Kristovou zmiernou obetou. Ospravedlnenie však zažívame aj vtedy, keď v nás Kristus prebýva a vyzbrojuje nás, aby sme uctievali Boha a slúžili mu. Avšak podstata alebo „charakter“ Boha je nám odovzdaný už vtedy, keď sa v nás Ježiš usadil pri obrátení. Keď robíme pokánie a vkladáme svoju vieru v Ježiša Krista, prijímame posilňujúcu prítomnosť Ducha Svätého. V priebehu nášho kresťanského života nastáva zmena. Učíme sa plnšie sa podriaďovať osvetľujúcej a povznášajúcej sile Ducha Svätého, ktorá je už v nás.
Boh v nás
Keď sme duchovne znovuzrodení, Kristus žije v nás prostredníctvom Ducha Svätého. Premýšľajte o tom, čo to znamená. Ľudia sa môžu zmeniť činom Krista, ktorý v nich žije skrze Ducha Svätého. Boh zdieľa svoju božskú prirodzenosť s nami ľuďmi. To znamená, že kresťan sa stal úplne novou osobou.
„Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; staré sa pominulo, hľa, prišlo nové,“ hovorí Pavol 2. Korinťanom 5,17.
Duchovne znovuzrodení kresťania prijímajú nový obraz – obraz Boha, nášho Stvoriteľa. Váš život by mal byť zrkadlom tejto novej duchovnej reality. Preto ich Pavol mohol poučiť: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale zmeňte sa obnovením mysle...“ (Rim 1 Kor2,2). Nemali by sme si však myslieť, že to znamená, že kresťania nehrešia. Áno, z okamihu na okamih sme sa premenili v tom zmysle, že sme boli znovuzrodení prijatím Ducha Svätého. Niečo zo „starého muža“ tam však stále je. Kresťania robia chyby a hrešia. Ale vo zvyku sa neoddávajú hriechu. Potrebujú neustále odpustenie a očistenie od svojej hriešnosti. Duchovnú obnovu teda treba vnímať ako nepretržitý proces počas celého kresťanského života.
Život kresťana
Ak žijeme podľa Božej vôle, je pravdepodobnejšie, že budeme nasledovať Krista. Musíme byť pripravení každodenne sa zrieknuť hriechu a podrobiť sa Božej vôli v pokání. A tak, ako to robíme, Boh nás skrze obeť Kristovu obetu neustále čistí od našich hriechov. My sme duchovne umývaní čistými krvavými šatami Krista, čo znamená Jeho zmierujúcu obeť. Božou milosťou môžeme žiť v duchovnej svätosti. A prekladaním tohto do našich životov sa Kristov život odráža vo svetle, ktoré robíme.
Technologický zázrak zmenil Michelangelovu matnú a poškodenú maľbu. Ale Boh v nás robí oveľa úžasnejší duchovný zázrak. Robí oveľa viac, než len obnovuje našu poškvrnenú duchovnú povahu. On nás znovu vytvára. Adam zhrešil, Kristus odpustil. Biblia označuje Adama za prvého človeka. A Nový zákon ukazuje, že v tom zmysle, že my ako pozemskí ľudia sme smrteľní a telesní ako on, je nám daný život ako Adam (1. Korinťanom 15,4549).
Im 1. Kniha Mojžišova však uvádza, že Adam a Eva boli stvorení na Boží obraz. Vedomie, že boli stvorení na Boží obraz, pomáha kresťanom pochopiť, že sú spasení skrze Ježiša Krista. Adam a Eva, pôvodne stvorení na Boží obraz, zhrešili a boli vinní za hriech. Prvostvorení ľudia sa previnili hriešnosťou a výsledkom bol duchovne poškvrnený svet. Hriech nás všetkých poškvrnil a poškvrnil. Ale dobrou správou je, že nám všetkým môže byť odpustené a môžeme byť duchovne pretvorení.
Prostredníctvom svojho vykúpenia v tele, Ježiša Krista, Boh oslobodzuje odplatu za hriech: smrť. Ježišova obetná smrť nás zmieruje s naším nebeským Otcom vymazaním toho, čo v dôsledku ľudského hriechu oddeľovalo Stvoriteľa od jeho stvorenia. Ako náš Veľkňaz nám Ježiš Kristus prináša ospravedlnenie prostredníctvom prebývajúceho Ducha Svätého. Ježišovo uzmierenie búra bariéru hriechu, ktorá prelomila vzťah medzi ľudstvom a Bohom. Ale viac než to, Kristovo dielo skrze Ducha Svätého nás spája s Bohom a zároveň nás zachraňuje. Pavol napísal: „Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna, kým sme boli nepriateľmi, o čo skôr budeme spasení jeho životom, keď sme už zmierení“ (Rimanom 5,10).
Apoštol Pavol dáva do protikladu následky Adamovho hriechu a Kristovo odpustenie. Adam a Eva spočiatku dovolili hriechu vstúpiť do sveta. Prepadli falošným sľubom. A tak prišla na svet so všetkými dôsledkami a zmocnila sa ho. Pavol objasňuje, že po Adamovom hriechu nasledoval Boží trest. Svet upadol do hriechu a v dôsledku toho všetci ľudia hrešia a padajú za korisť smrti. Nie je to tak, že iní zomreli za Adamov hriech alebo že on preniesol hriech na svojich potomkov. Samozrejme, že „telesné“ dôsledky už ovplyvňujú aj budúce generácie. Ako prvý človek bol Adam zodpovedný za vytvorenie prostredia, v ktorom mohol hriech nekontrolovane prekvitať. Adamov hriech položil základy pre ďalšie ľudské konanie.
Podobne aj Ježišov bezhriešny život a dobrovoľná smrť za hriechy ľudstva umožnili všetkým duchovné zmierenie a znovuzjednotenie s Bohom. „Lebo ak pre hriech Jediného [Adama] zavládla smrť skrze Jedného,“ napísal Pavol, „o čo skôr budú vládnuť v živote tí, ktorí prijímajú plnosť milosti a dar spravodlivosti skrze jediného, Ježiša Krista“ (verš 17). Boh zmieruje hriešne ľudstvo so sebou skrze Krista. A navyše, my, zmocnení Kristom mocou Ducha Svätého, sme duchovne znovuzrodení ako Božie deti podľa najvyššieho zasľúbenia.
O budúcom vzkriesení spravodlivých Ježiš povedal, že Boh „nie je Bohom mŕtvych, ale živých“ (Marek 12,27). Ľudia, o ktorých hovoril, však neboli živí, ale mŕtvi. Ale keďže Boh má moc dosiahnuť svoj cieľ vzkriesiť mŕtvych, Ježiš Kristus o nich hovoril ako o živých. Ako Božie deti sa môžeme tešiť na vzkriesenie k životu pri Kristovom návrate. Život je nám daný teraz, život v Kristovi. Apoštol Pavol nás povzbudzuje: „...uvedomte si, že ste mŕtvi hriechu a živí Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rímskym 6,11).
Paul Kroll