Žiť v láske Božej
Pavol sa vo svojom liste Rimanom rétoricky pýta: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie, alebo súženie, alebo prenasledovanie, alebo hlad, alebo nahota, alebo nebezpečenstvo, alebo meč?“ (Rimanom 8,35).
Naozaj nás nič nemôže odlúčiť od Kristovej lásky, ktorá sa nám tu jasne ukazuje, ako čítame v nasledujúcich veršoch: „Lebo som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani mocnosti, ani mocnosti, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysoké, ani nízke, ani žiadne iné stvorenie nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rímskym 8,3839).
Nemôžeme byť oddelení od Božej lásky, pretože On nás vždy miluje. Miluje nás, či sa máme dobre alebo zle, či vyhrávame alebo prehrávame, či sú časy dobré alebo zlé. Verte či nie, miluje nás! Poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby za nás zomrel. Ježiš Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici (Rim 5,8). Niet väčšej lásky ako zomrieť pre niekoho5,13). Boh nás teda miluje. To je isté. Bez ohľadu na to, Boh nás miluje.
Pre nás kresťanov je asi dôležitejšou otázkou, či budeme milovať Boha, keď sa to stane ťažkým? Nezlobujme sa na to, aby sme predpokladali, že kresťania sú imúnni voči skúškam a utrpeniu. V živote sú zlé veci, či už sme svätí alebo hriešnici. Boh nám nikdy sľúbil, že v kresťanskom živote nebudú žiadne ťažkosti. Budeme milovať Boha v dobrých časoch av zlom?
Dokonca aj naši biblickí predkovia o tom premýšľali. Pozrime sa na závery, ku ktorým dospeli:
Habakuk: Fígovník nepučí a na viniči neporastie. Olivovník nerodí a polia neprinášajú potravy; Ovce budú vytrhané z maštalí, v maštaliach nebudú voly. Ale ja sa budem radovať v Pánovi a radovať sa v Bohu zo svojej spásy“ (Habakuk 3,1718).
Micha: „Neraduj sa zo mňa, nepriateľ môj! Aj keď si ľahnem, zas vstanem; a hoci sedím vo tme, Pán je moje svetlo“ (Mich 7,8).
Jób: „A jeho žena mu povedala: Si ešte pevný vo svojej zbožnosti? Zruš Boha a zomri! Ale on jej povedal: Hovoríš, ako hovoria bláznivé ženy. Dostali sme od Boha dobro a nemali by sme prijať aj zlo? Pri tom všetkom Jób nezhrešil perami“ (Jób 2,910).
Najviac sa mi páči príklad Schadracha, Meschacha a Abed-Nega. Keď im hrozilo, že ich upália zaživa, povedali, že vedia, že Boh ich môže zachrániť. Ak sa však rozhodol, že to neurobí, je s tým v poriadku. (Daniel 3,16-18). Milovali by Boha a chválili ho bez ohľadu na to, ako sa rozhodol.
Milovať a chváliť Boha nie je ani tak otázka dobrých alebo zlých časov, či či vyhráme alebo prehráme. Ide o to, že ho milujete a dôverujete mu, nech sa stane čokoľvek. Koniec koncov, toto je tá láska, ktorú nám dáva! Zostaňte pevní v Božej láske.
Barbara Dahlgren