Ježiš nebol sám

238 Ježiš nebol sám

Na zhnitom kopci mimo Jeruzalema bol na kríži zavraždený problémový učiteľ. Nebol sám. Ten jarný deň nebol v Jeruzaleme jediným výtržníkom.

„Som ukrižovaný s Kristom,“ napísal apoštol Pavol (Galatským 2,20), ale Pavol nebol jediný. „Zomreli ste s Kristom,“ povedal ostatným kresťanom (Kolosanom 2,20). „Sme pochovaní s ním,“ napísal Rimanom (Rim 6,4). Čo sa tu deje? Všetci títo ľudia v skutočnosti neboli na tom kopci v Jeruzaleme. O čom tu Pavol hovorí? Všetci kresťania, či už to vedia alebo nie, majú podiel na Kristovom kríži.

Boli ste tam, keď ukrižovali Ježiša? Ak ste kresťan, odpoveď je áno, boli ste tam. Boli sme s ním, aj keď sme to vtedy nevedeli. To môže znieť ako nezmysel. Čo to vlastne znamená? V modernom jazyku by sme povedali, že sa stotožňujeme s Ježišom. Prijímame ho ako nášho zástupcu. Prijímame jeho smrť ako platbu za naše hriechy.

To však nie je všetko. Aj my prijímame – a podieľame sa – na jeho vzkriesení! „Boh nás vzkriesil s ním“ (Efezanom 2,6). Boli sme tam ráno vzkriesenia. „Boh vás s ním oživil“ (Kolosanom 2,13). „S Kristom ste vstali z mŕtvych“ (Kolosanom 3,1).

Príbeh Krista je náš príbeh, ak ho prijmeme, ak súhlasíme s tým, aby sme boli identifikovaní s naším ukrižovaným Pánom. Náš život je spojený s jeho životom, nielen so slávou zmŕtvychvstania, ale aj s bolesťou a utrpením jeho ukrižovania. Môžete to prijať? Môžeme byť s Kristom v jeho smrti? Ak to potvrdíme, môžeme byť s ním v sláve.

Ježiš urobil oveľa viac, než len zomrieť a vstať z mŕtvych. Žil životom spravodlivosti a my sa na ňom podieľame tiež. Nie sme, samozrejme, dokonalí – dokonca ani dokonalí podľa stupňa – ale sme povolaní mať účasť na novom, hojnom Kristovom živote. Pavol to všetko zhŕňa, keď píše: „S ním sme pochovaní krstom v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych na slávu Otca, aj my kráčali v novom živote.“ S ním pochovaným, vzkrieseným on, nažive s ním.

Nová identita

Ako by mal teraz tento nový život vyzerať? „Tak aj vy počítajte, že ste mŕtvi hriechu a živí Bohu v Kristu Ježišovi. Nedovoľte teda hriechu vládnuť vo vašom smrteľnom tele a neposlúchajte jeho žiadosti. Ani nevystavujte svoje údy hriechu ako zbrane neprávosti, ale predkladajte sa Bohu ako mŕtvi a teraz živí a svoje údy Bohu ako zbrane spravodlivosti“ (verše 11-13).

Keď sa identifikujeme s Ježišom Kristom, náš život patrí Jemu. „Sme presvedčení, že ak jeden zomrel za všetkých, zomreli všetci. A zomrel za všetkých, aby tí, čo žijú, nežili odteraz sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2. Korinťanom 5,1415).

Tak ako Ježiš nie je sám, tak nie sme sami. Keď sa stotožňujeme s Kristom, potom sme s ním pochovaní, stojíme s ním v novom živote a žije v nás. Je s nami v našich skúškach av našich úspechoch, pretože naše životy sú jeho. Nosí bremeno a dostane uznanie a zažijeme radosť zo zdieľania jeho života s ním.

Pavol to opísal týmito slovami: „S Kristom som ukrižovaný. Žijem, ale nie ja, ale žije vo mne Kristus. Lebo to, čo teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Galatským 2,20).

"Vezmi na teba kríž," Ježiš vyzval svojich učeníkov, "a nasleduj ma. Identifikujte sa so mnou. Nech je starý život ukrižovaný a nový život vládne vo vašom tele. Nech sa to stane cez mňa. Nechaj ma žiť vo tebe a dám ti večný život.

Keď nastavíme svoju identitu v Kristovi, budeme s ním v jeho utrpení av jeho radosti.

Joseph Tkach