Vyvolený Bohom

Každý, kto bol niekedy zvolený do tímu, ktorý sa zúčastnil hry alebo čohokoľvek, čo ovplyvňuje ostatných kandidátov, pozná pocit, že bol zvolený. To vám dáva pocit, že sú uprednostňovaní a preferovaní. Na druhej strane väčšina z nás pozná aj opak, nie je zvolená, cítite sa ignorovaná a odmietnutá.

Boh, ktorý nás stvoril takých, akí sme a ktorý rozumie týmto pocitom, zdôrazňuje, že jeho voľba Izraela za svoj ľud bola starostlivo zvážená a nebola náhodná. Povedal im: „Lebo ste svätý ľud Hospodina, svojho Boha, a Pán si vás vyvolil za svoj ľud medzi všetkými národmi, ktoré sú na tvári zeme“ (Dt.4,2). Aj ďalšie verše Starého zákona ukazujú, že Boh si vyvolil: mesto, kňazov, sudcov a kráľov.

Kolosanov 3,12  vyhlasujte, že aj my, ako Izrael, sme boli vyvolení: «Vieme, bratia milovaní Bohom, pre vaše vyvolenie (k jeho ľudu)» (1. Thess. 1,4). To znamená, že nikto z nás nebol nehodou. Všetci sme tu kvôli Božiemu plánu. Všetko, čo robí, robí s úmyslom, láskou a múdrosťou.

V mojom poslednom článku o našej identite v Kristovi som dal slovo „vybrať si“ pod kríž. Je to niečo, o čom verím, že je jadrom toho, kto sme v Kristovi, a tiež rozhodujúce pre duchovné zdravie. Ak budeme veriť, že sme tu z nejakého Božieho rozmaru alebo z hodenia kockou, naša viera (dôvera) bude slabá a náš vývoj ako zrelých kresťanov utrpí.

Každý z nás musí vedieť a veriť, že Boh si nás vybral a nazval nás menom. Poklepal vás a mňa na chrbte a povedal: "Vyberiem si ťa, nasleduj ma!" Môžeme mať vieru v to, že Boh si nás vybral, miloval nás a má plán pre každého z nás.

Čo by sme mali robiť s týmito informáciami okrem toho, že sa cítime teplo a hrejivo? Je základom nášho kresťanského života. Boh chce, aby sme vedeli, že mu patríme, že sme milovaní, žiadaní a náš Otec sa o nás stará. Ale nie preto, že by sme niečo urobili. Ako povedal Izraelitom v piatej knihe Mojžišovej 7,7 povedal: „Nie preto, že ste boli početnejší ako všetky národy, Pán si vás želal a vyvolil si vás; lebo si najmenší zo všetkých národov.“ Pretože nás Boh miluje, môžeme spolu s Dávidom povedať: „Prečo sa zarmucuješ, duša moja, a tak sa vo mne trápiš? čakať na Boha; lebo mu ešte raz budem ďakovať, že on je moja spása a môj Boh“ (Žalm 42,5)!

Pretože sme vyvolení, môžeme mu dúfať, chváliť ho a dôverovať mu. Potom sa môžeme obrátiť na druhých a vyžarovať radosť, ktorú máme v Bohu.

Tammy Tkach