Čo si myslíte o neveriacich?
Obraciam sa na vás s dôležitou otázkou: čo si myslíte o neveriacich? Myslím si, že je to otázka, nad ktorou by sme sa mali všetci zamyslieť! Chuck Colson, zakladateľ programu Prison Fellowship and the Breakpoint Radio v USA, odpovedal na túto otázku obdobne: Ak vám na nohu stúpi slepec alebo vám vyleje horúcu kávu, boli by ste na neho naštvaní? Sám odpovedá, že by sme to asi neboli my, a to práve preto, že nevidiaci nevidí, čo je pred ním.
Prosím, pamätajte aj na to, že ľudia, ktorí ešte neboli povolaní veriť v Krista, nemôžu vidieť pravdu pred svojimi očami. Kvôli Pádu sú duchovne slepí (2. Korinťanom 4,3-4). Ale v pravý čas im Duch Svätý otvára duchovné oči, aby mohli vidieť (Efezanom 1,18). Cirkevní otcovia nazvali túto udalosť zázrakom osvietenia. Ak áno, bolo možné, že ľudia uverili; mohli veriť tomu, čo videli na vlastné oči.
Aj keď sa niektorí ľudia, napriek tomu, že vidia oči, rozhodnú neveriť, je to moja viera, že väčšina z nich vo svojom živote bude nakoniec pozitívne odpovedať na Božiu jasnú výzvu. Modlím sa, aby to urobili skôr a nie neskôr, aby mohli zažiť pokoj a radosť Božieho poznania už v tomto čase a povedať ostatným o Bohu.
Veríme, že si uvedomujeme, že neveriaci majú mylné predstavy o Bohu. Niektoré z týchto myšlienok sú výsledkom zlých príkladov kresťanov. Iní pochádzali z nelogických a špekulatívnych názorov o Bohu, ktoré sa roky počuli. Tieto mylné predstavy zhoršujú duchovnú slepotu. Ako reagujeme na ich neveru? Bohužiaľ, mnohí kresťania reagujú stavbou ochranných stien alebo dokonca silným odmietaním. Vztyčením týchto stien prehliadajú skutočnosť, že neveriaci sú pre Boha rovnako dôležití ako veriaci. Zabudli, že Syn Boží neprišiel na zem len pre veriacich.
Keď Ježiš začal svoju službu na zemi, neboli žiadni kresťania – väčšina ľudí boli neveriaci, dokonca aj Židia tej doby. Ale našťastie bol Ježiš priateľom hriešnikov – orodovníkom neveriacich. Pochopil, že „lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mat 9,12). Ježiš sa zaviazal hľadať stratených hriešnikov, aby prijali jeho a spásu, ktorú im ponúkol. Veľkú časť svojho času teda trávil s ľuďmi, ktorých ostatní považovali za nehodných a nehodných pozornosti. Náboženskí vodcovia Židov preto označili Ježiša za „žravca a pijana vína, priateľa mýtnikov a hriešnikov“ (Luk. 7,34).
Evanjelium nám zjavuje pravdu; Ježiš, Boží Syn, sa stal človekom, ktorý žil medzi nami, zomrel a vystúpil do neba; urobil to pre všetkých ľudí. Písmo nám hovorí, že Boh miluje „svet“. (Ján 3,16) To môže znamenať len to, že väčšina ľudí sú neveriaci. Ten istý Boh nás veriacich, ako Ježiša, volá milovať všetkých ľudí. Na to potrebujeme vhľad, aby sme ich videli ako ešte neveriacich v Krista – ako tých, ktorí mu patria, za ktorých Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Žiaľ, pre mnohých kresťanov je to veľmi ťažké. Zdá sa, že je dosť kresťanov ochotných súdiť druhých. Boží Syn však oznámil, že neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť (Ján 3,17). Žiaľ, niektorí kresťania sú takí horliví v súdení neveriacich, že úplne prehliadajú spôsob, akým sa na nich pozerá Boh Otec – ako na svoje milované deti. Pre týchto ľudí poslal svojho syna, aby za nich zomrel, aj keď ho (zatiaľ) nemohli spoznať ani milovať. Môžeme ich považovať za neveriacich alebo neveriacich, ale Boh ich vidí ako budúcich veriacich. Predtým, ako Duch Svätý otvorí oči neveriaceho, sú zatvorené slepotou nevery – zmätené teologicky nesprávnymi predstavami o Božej identite a láske. Presne za týchto podmienok ich musíme milovať namiesto toho, aby sme sa im vyhýbali alebo ich odmietali. Mali by sme sa modliť, aby, keď ich Duch Svätý zmocní, pochopili dobré posolstvo o Božej zmierujúcej milosti a s vierou prijali pravdu. Nech títo ľudia vstúpia do nového života pod Božím vedením a vládou a nech im Duch Svätý umožní zažiť pokoj, ktorý im je daný ako Božím deťom.
Keď premýšľame o neveriacich, spomeňme si na Ježišov príkaz: „Milujte sa navzájom,“ povedal, „ako ja milujem vás“ (Ján 15,12). A ako nás Ježiš miluje? Tým, že sa s nami podelí o svoj život a lásku. Nestavia múry, aby oddelil veriacich od neveriacich. Evanjeliá nám hovoria, že Ježiš miloval a prijímal mýtnikov, cudzoložnice, démonov a malomocných. Miloval aj ženy zlej povesti, vojakov, ktorí sa mu posmievali a bili ho, a ukrižovaných zločincov po jeho boku. Keď Ježiš visel na kríži a pripomínal si všetkých týchto ľudí, modlil sa: „Otče, odpusť im; lebo nevedia, čo činia“ (Lk 2 Kor3,34). Ježiš miluje a prijíma všetkých, aby všetci dostali od Neho ako svojho Spasiteľa a Pána odpustenie a mohli žiť v spoločenstve so svojím Nebeským Otcom skrze Ducha Svätého.
Ježiš nám dáva podiel na jeho láske k neveriacim. Preto ich vidíme ako ľudské bytosti v Božom majetku, ktoré stvoril a vykúpi, napriek tomu, že ešte nepoznajú toho, kto ich miluje. Vedenie tejto perspektívy zmení náš postoj a správanie voči neveriacim. Budeme ich prijímať s otvorenými rukami ako osirotení a odcudzení rodinní príslušníci, ktorí ešte musia spoznať svojho pravého otca; ako stratení bratia a sestry, ktorí nevedia, že sú s nami prepojení skrze Krista. Budeme sa snažiť stretnúť neveriacich s láskou Božou, aby aj oni mohli privítať Božiu milosť v ich životoch.
Joseph Tkach
Ako sa stretávame s nezmyslami?