Splniť zákon
„V skutočnosti je to čistá milosť, že ste spasení. Nemôžeš pre seba urobiť nič iné, len dôverovať tomu, čo ti Boh dáva. Nezaslúžili ste si to tým, že ste niečo urobili; Boh totiž nechce, aby sa pred ním niekto mohol odvolávať na jeho vlastné úspechy“ (Efezanom 2,8-9GN).
Pavol napísal: „Láska neškodí blížnemu; tak teraz je láska naplnením zákona “(Rímskym 13,10 Biblia v Zürichu). Je zaujímavé, že máme prirodzene tendenciu toto tvrdenie prevracať. Najmä pokiaľ ide o vzťahy, chceme vedieť, kde sme. Chceme byť schopní jasne vidieť, uplatňovať štandard toho, ako sa správame k ostatným. Myšlienka, že zákon je cesta k naplneniu lásky, je oveľa jednoduchšie merať a zvládnuť ako myšlienka, že láska je cesta k naplneniu zákona.
V tomto spôsobe myslenia existuje problém, že človek môže naplniť zákon bez lásky. Ale človek nemôže milovať bez toho, aby tým naplnil zákon. Zákon dáva pokyny, ako sa bude správať osoba, ktorá miluje. Rozdiel medzi zákonom a láskou je, že láska funguje zvnútra, človek sa mení zvnútra; na druhej strane zákon ovplyvňuje iba vonkajšie, vonkajšie správanie.
Je to preto, že láska a právo majú veľmi odlišné myšlienky. Človek, ktorý je vedený láskou, nepotrebuje inštrukcie o tom, ako sa správať s láskou, ale osoba vedená zákonom ju potrebuje. Obávame sa, že bez silných usmerňujúcich princípov, ako je zákon, ktorý nás núti konať správne, sa pravdepodobne nebudeme správať podľa toho. Pravá láska však nie je podmienená, nemôže byť nútená ani nútená. Je daná slobodne a slobodne prijatá, inak to nie je láska. Môže to byť priateľské prijatie alebo uznanie, ale nie láska, pretože láska nie je podmienkou. Prijatie a uznanie sú zvyčajne podmienené a často zamieňané s láskou.
Preto je naša takzvaná láska tak ľahko ohromená, keď ľudia, ktorých milujeme, nespĺňajú naše očakávania a požiadavky. Tento druh lásky je skutočne len uznanie, ktoré dávame alebo zadržiavame v závislosti od správania. S mnohými z nás sa takýmto spôsobom správali rodičia, učitelia a nadriadení a my často zaobchádzame so svojimi deťmi so stratenými myšlienkami.
Možno práve preto sa cítime tak nepohodlne, pokiaľ ide o myšlienku, že viera v Krista prekonala zákon. Chceme s niekým niečo merať. Ale ak sú spasení milosťou vierou, čo v skutočnosti sú, potom už nepotrebujeme mierku. Ak ich Boh miluje napriek ich hriechom, ako ich môžeme tak málo odhadnúť a zadržať od nich lásku, ak nekonajú podľa našich predstáv?
Dobrou správou je, že sme všetci spasení milosťou iba vierou. Za to môžeme byť veľmi vďační, pretože nikto okrem Ježiša nedosiahol mieru spásy. Ďakujem Bohu za jeho bezpodmienečnú lásku, prostredníctvom ktorej nás vykúpi a premieňa na povahu Krista!
Joseph Tkack