Lazarus vyjde!
Poznáte príbeh Ježiša, ktorý vzkriesil Lazara z mŕtvych? Bol to obrovský zázrak, ktorý nám ukazuje, že aj Ježiš má moc vzkriesiť nás z mŕtvych. Ale príbeh obsahuje omnoho viac a John rozpráva niektoré detaily, ktoré majú pre nás dnes hlbší význam.
Všimnite si spôsob, akým John rozpráva tento príbeh. Lazár nebol neznámym obyvateľom Judey – bol bratom Marty a Márie, Márie, ktorá tak milovala Ježiša, že mu vyliala na nohy vzácny olej pomazania. Sestry zavolali Ježiša: „Pane, hľa, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (od Jána 11,1-3). Znie mi to ako volanie o pomoc, ale Ježiš neprišiel.
Máte niekedy pocit, že Boh oneskoruje svoju odpoveď? Takto sa to Márii a Marthe určite cítilo, ale oneskorenie neznamená, že sa Ježišovi nepáčili, ale skôr to, že mal na mysli iný plán, pretože videl niečo, čo oni nemohli. Ako sa ukázalo, v čase, keď sa poslovia dostali k Ježišovi, bol Lazar už mŕtvy. Ježiš povedal, že táto choroba sa smrťou neskončí. Mýlil sa? Nie, pretože Ježiš sa díval ďalej ako na smrť a v tomto prípade vedel, že smrťou nebude koniec príbehu, vedel, že účelom bolo osláviť Boha a jeho Syna (v. 4). Napriek tomu prinútil svojich učeníkov myslieť si, že Lazar nezomrie. Máme tu lekciu aj pre nás, pretože nie vždy chápeme, čo Ježiš v skutočnosti znamená.
O dva dni neskôr Ježiš prekvapil svojich učeníkov tým, že im navrhol, aby sa vrátili do Judska. Nechápali, prečo sa Ježiš chcel vrátiť do nebezpečnej zóny, a tak Ježiš zareagoval záhadným komentárom o chôdzi vo svetle a príchode tmy. Potom im povedal: „Náš priateľ Lazár spí, ale ja ho idem zobudiť“ (v. 11).
Učeníci boli zjavne zvyknutí na tajomnú povahu niektorých Ježišových poznámok a našli odbočku, aby získali viac informácií. Poukázali na to, že doslovný význam nemá zmysel. Ak spí, potom sa prebudí sám, tak prečo riskovať naše životy tým, že tam pôjdete?
Ježiš vyhlásil: "Lazár je mŕtvy" a ďalej: "Som rád, že som tam nebol." prečo? "Aby ste uverili". Ježiš by urobil ešte úžasnejší zázrak, ako keby len zabránil smrti chorého človeka. Zázrak nespočíval len v privedení Lazara späť k životu – išlo o to, že Ježiš vedel o tom, čo sa deje asi 30 míľ od nich a čo sa s ním malo stať v blízkej budúcnosti.
Mal svetlo, ktoré nemohli vidieť - a toto svetlo mu zjavilo jeho vlastnú smrť a vzkriesenie v Judsku. Bol plne pod kontrolou udalostí. Mohol zabrániť zachyteniu, ak to chcel; mohol zastaviť proces jedným slovom, ale neurobil to. Rozhodol sa urobiť to, na čo prišiel na zem.
Človek, ktorý dal život mŕtvym, bol pripravený dať svoj život ľuďom, pretože mal moc nad smrťou, dokonca aj nad svojou smrťou. Prišiel na túto zem ako smrteľný človek, aby mohol zomrieť, a to, čo na prvý pohľad vyzeralo ako tragédia, sa skutočne stalo pre našu spásu. Nechcem tvrdiť, že každá tragédia, ktorá sa stane, je v skutočnosti plánovaná alebo dobrá Bohom, ale verím, že Boh je schopný priniesť dobro od zla a vidí realitu, ktorú nevidíme.
Pozerá za smrť a ovláda udalosti o nič menej ako dnes - ale je to pre nás často neviditeľné, ako to bolo pre učeníkov. Nemôžeme vidieť veľký obraz a niekedy sme klopýtli v tme. Mali by sme veriť Bohu, aby robil veci spôsobom, ktorý im najviac vyhovuje.
Ježiš a jeho učeníci išli do Betánie a dozvedeli sa, že Lazár je v hrobe už štyri dni. Pohrebné prejavy sa konali a pohreb bol dávno za nami - a konečne prišiel doktor! Marta možno s trochou zúfalstva a bolesti povedala: „Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel“ (verš 21). Volali sme ti pred pár dňami a keby si vtedy prišiel, Lazarus by ešte žil.
Aj ja by som bol sklamaný – alebo, čo je vhodnejšie, zdesený, nahnevaný, hysterický, zúfalý – vy nie? Prečo nechal Ježiš zomrieť jej brata? Áno prečo? Často si dnes kladieme rovnakú otázku – prečo Boh nechal zomrieť môjho milovaného? Prečo dovolil tú či onú katastrofu? Keď nie je odpoveď, nahnevane sa odvraciame od Boha. Ale Mária a Marta, hoci boli sklamané, zranené a trochu nahnevané, neodvrátili sa. Marta mala záblesk nádeje – uvidela malé svetlo: „Ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť od Boha, Boh ti dá“ (verš 22). Možno si myslela, že by bolo príliš odvážne žiadať o vzkriesenie, ale naznačuje to. „Lazár bude opäť žiť,“ povedal Ježiš a Marta odpovedala: „Viem, že vstane z mŕtvych“ (ale dúfal som o niečo skôr). Ježiš povedal: „To je dobré, ale vedeli ste, že ja som vzkriesenie a život? Ak vo mňa veríš, nikdy nezomrieš. Myslíš, že?"
Marta potom povedala v jednom z najvýznamnejších vyhlásení viery v celej Biblii: "Áno, verím tomu. Ty si Syn Boží" (verš 27).
Život a zmŕtvychvstanie možno nájsť len v Kristovi – ale môžeme dnes veriť tomu, čo Ježiš povedal? Naozaj veríme, že „kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie?“ Prial by som si, aby sme to všetci lepšie pochopili, ale s istotou viem, že pri vzkriesení bude nový život, ktorý nikdy neskončí.
V tomto veku všetci umierame ako Lazar a Ježiš, ale Ježiš nás vzkriesi. Umierame, ale to nie je pre nás koniec príbehu, rovnako ako to nebol koniec príbehu o Lazarovi. Marta išla po Máriu a Mária prišla s plačom k Ježišovi. Aj Ježiš plakal. Prečo plakal, keď už vedel, že Lazár bude opäť žiť? Prečo to Ján napísal, keď Ján vedel, že radosť je „hneď za rohom“? Neviem – nie vždy viem, prečo plačem, dokonca ani pri šťastných príležitostiach.
Ale verím, že tvrdenie je, že je v poriadku plakať na pohrebe, aj keď vieme, že človek bude vzkriesený k nesmrteľnému životu. Ježiš sľúbil, že nikdy nezomrieme a smrť stále existuje.
Smrť je stále nepriateľom. On je stále niečo v tomto svete, čo nie je to, čo bude vo večnosti. Niekedy cítime časy hlbokého smútku, aj keď nás Ježiš miluje. Keď plačeme, Ježiš plače s nami. On môže vidieť náš smútok v tomto veku, rovnako ako on môže vidieť radosti z budúcnosti.
„Odnes kameň,“ povedal Ježiš a Mária mu oponovala: „Bude tam smrad, lebo je už štyri dni mŕtvy“.
Je vo vašom živote niečo, čo páchne, čo nechcete, aby Ježiš odhalil "odvalením kameňa?"
V živote každého človeka je niečo také, niečo, čo radšej skrývame. Niekedy má Ježiš iné plány, pretože vie veci, ktoré my nevieme a môžeme mu jednoducho dôverovať. Odvalili teda kameň a Ježiš sa modlil a volal: „Lazar, poď von!“ „A mŕtvi vyšli von,“ hovorí nám Ján – ale už nebol mŕtvy. Bol zviazaný rubášmi ako mŕtvy, ale kráčal . „Rozviažte ho,“ povedal Ježiš, „a nechajte ho odísť“ (verše 43-44).
Ježišovo volanie ide aj do dnešných duchovných mŕtvych a niektorí z nich počujú jeho hlas a vychádzajú zo svojich hrobov. Vychádzajú zo smradu, sebeckého spôsobu myslenia, ktorý viedol k smrti. Čo potrebujete? Potrebujú niekoho, kto im pomôže zbaviť sa ich hrobov, aby sa zbavili starých spôsobov myslenia, ktoré sú pre nás tak jednoduché. To je jedna z úloh cirkvi. Pomáhame ľuďom presunúť kameň preč, aj keď to môže smrdieť, a pomáhame ľuďom, ktorí odpovedajú na Ježišovo volanie.
Počúvaš Ježišovo volanie, aby si prišiel k nemu? Je čas vyjsť zo svojho „hrobu“. Možno poznáte niekoho, koho volá Ježiš? Je čas pomôcť mu odvaliť kameň. To je niečo, čo stojí za zamyslenie.
Joseph Tkach