Fickleness a lojalita

Mám tendenciu robiť veci v zhone. Zdá sa, že existuje ľudská tendencia byť pre niečo nadšený, pokračovať v tom s nadšením a potom to znova nechať vyprchať. Stáva sa mi to v mojich cvičebných programoch. V priebehu rokov som začal s rôznymi gymnastickými programami. Na vysokej škole som behal a hral tenis. Na chvíľu som sa pripojila k fitness klubu a pravidelne cvičila. Neskôr som trénoval vo svojej obývačke pod vedením cvičebných videí. Pár rokov som chodil na prechádzky. Teraz opäť cvičím s videami a stále chodím na turistiku. Niekedy trénujem každý deň, potom to nechám z rôznych dôvodov opäť pár týždňov, potom sa k tomu vrátim a skoro musím začať odznova.

Niekedy som tiež v zhone, duchovne. Niekedy meditujem a zapisujem do svojho denníka každý deň, potom sa prepnem na pripravenú štúdiu a zabudnem na denník. Inokedy v mojom živote som si jednoducho prečítal Bibliu a bol som vystavený štúdiám. Zdvihol som zbožné knihy a vymenil ich za iné knihy. Niekedy som sa na chvíľu prestal modliť a na chvíľu som neotvoril svoju Bibliu.

Porazil som sa, pretože som si myslel, že je to charakterová slabosť - a možno je to tak. Boh vie, že som nestabilný a nestály, ale stále ma miluje.

Pred mnohými rokmi mi pomohol nastaviť smer môjho života - smerom k nemu. Nazval ma menom, aby som bol jedným z jeho detí, poznal ho a jeho lásku a aby ho vykúpil jeho syn. A aj keď moja vernosť kolíše, vždy sa pohybujem rovnakým smerom - k Bohu.

AW Tozer to vyjadril takto: Zdôraznil by som túto jednu povinnosť, tento veľký čin vôle, ktorý vytvára zámer srdca hľadieť na Ježiša navždy. Boh prijíma toto rozhodnutie ako našu voľbu a berie do úvahy mnohé rozptýlenia, ktoré nás trápia v tomto svete. Vie, že sme svoje srdcia nasmerovali k Ježišovi, a aj my môžeme poznať a utešiť sa vedomím, že sa v duši vytvára návyk, ktorý sa po určitom čase stáva akýmsi duchovným reflexom, ktorý nie je vedomý Úsilie z našej strany si vyžaduje viac (The Pursuit of God, s. 82).

Nie je to veľké, že Boh plne chápe hlúposť ľudského srdca? A nie je skvelé vedieť, že nám pomáha zostať správnym smerom, vždy sa zameriava na jeho tvár? Ako hovorí Tozer, ak sa naše srdcia sústreďujú na Ježiša dosť dlho, vytvoríme návyk duše, ktorá nás vedie priamo do večnosti Božej.

Môžeme byť vďační, že Boh nie je nestály. On je ten istý včera, dnes a zajtra. Nie je ako my - nikdy nerobí veci v zhone, so štartmi a zastávkami. Je vždy verný a zostáva s nami aj v časoch nevernosti.

Tammy Tkach


pdfFickleness a lojalita