Aké je Ježišovo posolstvo?
Ježiš vykonal mnoho zázrakov, ktoré Ján nezahrnul do svojho evanjelia, no zaznamenáva zázraky, aby sme uverili a dôverovali Ježišovi ako Mesiášovi: «Ježiš urobil pred svojimi učeníkmi mnoho iných znamení, ktoré nie sú napísané v tejto jednej knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste, keď veríte, mali život v jeho mene“ (Ján 20,30:31).
Zázrak nasýtenia veľkého zástupu poukázal na duchovnú pravdu. Aj preto Ježiš chcel, aby o tom Filip premýšľal: „Keď Ježiš zdvihol zrak, videl, že k nemu prichádzajú zástupy. Potom povedal Filipovi: Kde nakúpime chlieb pre všetkých tých ľudí? Spýtal sa na to, aby zistil, či mu Filip bude dôverovať; lebo sa už vedel postarať o ľudí“ (Ján 6,5-6 Nádej pre všetkých).
Ježiš je chlieb, ktorý zostúpil z neba, aby dal svetu život. Tak ako je chlieb potravou pre náš fyzický život, tak Ježiš je zdrojom duchovného života a duchovnej energie. Kedy Ježiš nasýtil veľký zástup, o ktorom Ján hovorí: „Bolo tesne pred Veľkou nocou, sviatkom Židov“ (Ján 6,4). Chlieb je dôležitým prvkom v období Pesach, Ježiš odhaľuje, že spása nepochádza z fyzického chleba, ale od samotného Ježiša.Filipova odpoveď ukazuje, že túto výzvu nerozpoznal: «Pre dvesto halierov chlieb im nestačí, že každý môže mať trochu“ (Ján 6,7).
Andreas o cene nešpekuloval, ale s deťmi musel byť dobrý, kamarátil sa s chlapcom: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?" (Ján 6,9). Možno dúfal, že v dave je viac ľudí, ktorí múdro priniesli obed. Ježiš prikázal učeníkom, aby prinútili ľudí posadiť sa. Na lúke si sadlo asi päťtisíc mužov. Potom Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky Bohu a dal ich toľko, koľko ľudia chceli. To isté urobil s rybami. Každý jedol koľko chcel.
„Keď ľudia videli znamenie, ktoré robí Ježiš, povedali si: Toto je skutočne ten prorok, ktorý má prísť na svet“ (Ján 6,14-15). Mysleli si, že Ježiš je prorok, o ktorom Mojžiš predpovedal: «Zpomedzi ich bratov vzbudím pre nich proroka, ako si ty, a vložím mu do úst svoje slová; bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem“ (5. Po 18,18). Neboli ochotní počúvať Ježiša. Chceli ho silou mocou urobiť kráľom, vnútiť mu svoju predstavu o tom, aký by mal byť mesiáš, namiesto toho, aby dovolili Ježišovi robiť to, na čo ho Boh poslal. Keď sa všetci nasýtili, Ježiš povedal učeníkom: „Pozbierajte zvyšky, aby nič nezahynulo“ (Ján 6,12). Prečo by chcel Ježiš pozbierať všetky zvyšky? Prečo tie doplnky nenechať na ľudí? Učeníci nazbierali dvanásť košov zvyškov, hovorí nám Ján. Nepíše nič o tom, čo sa stalo s tými polozjedenými bochníkmi. Čo v duchovnej ríši Ježiš nechcel zahynúť? Ján nám v tejto kapitole dá nápovedu neskôr.
Choďte po vode
Večer jeho učeníci zišli na breh jazera. Nastúpili do člna a vydali sa prejsť cez jazero smerom ku Kafarnaumu. Bola už tma a Ježiš ešte nezostúpil z vrchu. Nechali Ježiša samého, pretože nebolo nezvyčajné, že Ježiš chcel byť v určitých časoch častejšie sám. Ježiš sa nikam neponáhľal. Mohol čakať na loď ako ostatní ľudia. Chodil však po vode, zrejme aby dal duchovnú lekciu.
V Matúšovi je duchovnou lekciou viera, Ján nehovorí nič o tom, že Peter chodí po vode, potápa sa a že ho Ježiš zachránil. Ján nám hovorí toto: «Chceli ho vziať na palubu; a hneď bola loď na súši, kam mali ísť“ (Ján 6,21). Toto je prvok príbehu, ktorý nám chce John sprostredkovať. Príbeh nám hovorí, že Ježiš nie je obmedzený fyzickými okolnosťami. Hneď ako prijmeme Ježiša, sme duchovne v cieli.
Chlieb života
Ľudia znova hľadali Ježiša a hľadali ďalšie jedlo zadarmo. Ježiš ich povzbudil, aby namiesto toho hľadali duchovný pokrm: „Neusilujte sa o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život. Toto ti dá Syn človeka; lebo na ňom je pečať Boha Otca“ (Ján 6,27).
Opýtali sa ho teda: Čo musíme urobiť, aby sme získali prijatie od Boha? Ježiš im odpovedal, že postačí jedna vec: „Toto je dielo Božie, aby ste verili v toho, ktorého on poslal“ (Ján 6,29).
Nesnaž sa prepracovať sa do Božieho kráľovstva – len dôveruj Ježišovi a budeš vnútri. Žiadali dôkaz, ako keby kŕmenie tých päťtisíc nestačilo! Očakávali niečo mimoriadne, ako Mojžiš kŕmil ich predkov na púšti „manou“ (chlieb z neba). Ježiš odpovedal, že pravý chlieb z neba nielen živí Izraelitov, ale dáva život celému svetu: „Lebo toto je Boží chlieb, ktorý zostupuje z neba a dáva život svetu“ (Ján 6,33).
„Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Ján 6,35). Ježiš vyhlásil, že On je chlieb z neba, zdroj večného života vo svete. Ľudia videli Ježiša robiť zázraky a stále mu neverili, pretože nespĺňal ich požiadavky na Mesiáša. Prečo niektorí verili a iní nie? Ježiš to vysvetlil ako dielo Otca: "Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho ku mne neprivedie Otec!" (Ján 6,65 Nádej pre všetkých).
Čo robí Ježiš, keď to urobil Otec? Ukazuje nám svoju úlohu, keď hovorí: «Čo mi Otec dáva, prichádza ku mne; a toho, kto príde ku mne, nevyženiem von“ (Ján 6,37). Môžu Ho opustiť z vlastnej vôle, ale Ježiš ich nikdy nevyženie. Ježiš chce plniť Otcovu vôľu a Otcovou vôľou je, aby Ježiš nestratil nikoho z tých, ktorých mu Otec dal: „To je však vôľa toho, ktorý ma poslal, aby som nestratil nič z toho, čo má. mi dal, ale že ho vzkriesim v posledný deň“ (Ján 6,39). Keďže Ježiš nikdy nestratí ani jedného, sľubuje, že ich vzkriesi v posledný deň.
jesť jeho mäso?
Ježiš ich ešte viac vyzval: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Ján 6,53). Tak ako Ježiš nemal na mysli produkt vyrobený z pšenice, keď sa nazval pravým chlebom, tak Ježiš neznamená, že by sme mali skutočne jesť jeho mäso. V Jánovom evanjeliu je často chybou brať Ježišove slová doslovne. História ukazuje, že Ježiš myslel niečo duchovné.
Vysvetlenie podáva sám Ježiš: «Je to duch, ktorý dáva život; mäso je zbytočné. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život“ (Ján 6,63). Ježiš tu nehovorí o svojom svalovom tkanive - hovorí o svojich slovách a učení. Zdá sa, že jeho učeníci rozumejú. Keď sa ich Ježiš spýtal, či chcú ísť preč, Peter odpovedá: „Pane, kam pôjdeme? Máš slová večného života; a uverili sme a poznali, že ty si Svätý Boží“ (Ján 6,68-69). Peter sa nestaral o to, aby mal prístup k Ježišovmu telu – sústredil sa na Ježišove slová. Jednohlasným posolstvom Nového zákona je, že svätý pochádza z viery, nie zo špeciálneho jedla alebo nápoja.
Z neba
Ľudia by mali veriť v Ježiša preto, že zostúpil z neba. Ježiš v tejto kapitole niekoľkokrát opakuje tento dôležitý výrok. Ježiš je absolútne dôveryhodný, pretože má nielen posolstvo z neba, ale aj preto, že on sám je z neba. Židovským vodcom sa nepáčilo jeho učenie: „Vtedy Židia reptali proti nemu, lebo povedal: ‚Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba‘“ (Ján 6,41).
Ani niektorí z Ježišových učeníkov ich nemohli prijať – dokonca ani potom, čo Ježiš dal jasne najavo, že nehovorí o svojom doslovnom tele, ale že jeho slová sú zdrojom večného života. Trápilo ich, že Ježiš tvrdil, že je z neba – a že je teda viac ako človek. Peter vedel, že už nemá kam ísť, lebo len Ježiš mal slová večného života: «Pane, kam pôjdeme? Máš slová večného života; a uverili sme a poznali, že ty si Svätý Boží“ (Ján 6,68.). Prečo Peter vedel, že iba Ježiš mal tieto slová? Peter dôveroval Ježišovi a bol presvedčený, že Ježiš je Boží Svätý.
Aké je Ježišovo posolstvo. On je samotné posolstvo! Preto sú Ježišove slová dôveryhodné; preto sú jeho slová duch a život. Veríme v Ježiša nielen pre jeho slová, ale aj pre to, kým je. Neprijímame ho pre jeho slová – prijímame jeho slová pre to, kým je. Keďže Ježiš je Boží Svätý, môžete Mu dôverovať, že urobí to, čo sľúbil: Nikoho nestratí, ale vzkriesi vás, drahý čitateľ, v Súdny deň. Ježiš dal nazbierať všetok chlieb do dvanástich košov, aby nič nezahynulo. To je vôľa Otca a to stojí za zamyslenie.
Joseph Tkach