Buďte obrom viery

615 byť obrom vieryChcete byť človekom, ktorý má vieru? Prajete si vieru, ktorá dokáže pohnúť horami? Chceli by ste sa zapojiť do viery, ktorá môže oživiť mŕtvych, do viery ako David, ktorá by mohla zabiť obra? Vo vašom živote môže byť veľa obrov, ktorých chcete zničiť. To je prípad väčšiny kresťanov vrátane mňa. Chcete sa stať obrom viery? Môžete, ale nemôžete to urobiť sami!

Často krát kresťania, ktorí dokončili 11. Prečítajte si kapitolu Listu Hebrejom, ktorú by ste považovali za mimoriadne šťastnú, ak by ste našli len jedného z týchto ľudí z biblickej histórie. Potom by bol s tebou spokojný aj Boh. Tento názor je spôsobený skutočnosťou, že väčšina kresťanov verí, že táto pasáž by nás mala viesť k tomu, aby sme boli ako oni a aby sme ich napodobňovali. To však nie je ich cieľom a ani Starý zákon to nezastáva. Po vymenovaní všetkých mužov a žien menovaných za predstaviteľov ich viery autor pokračuje slovami: «Preto aj my, ktorí sme obklopení takým oblakom svedkov, chceme odložiť všetky bremená a hriech, ktorý sa tak ľahko chytá do pasce. nás . Chceme vytrvalo bežať v behu, ktorý je pred nami, a hľadieť na toho, ktorý predchádza našu vieru a završuje ju, na Ježiša »(Židom 12,1-2 Biblia v Zürichu). Všimli ste si niečo na tých slovách? Tí obri viery sa nazývajú svedkovia, ale akí to boli? Odpoveď na to nájdeme v Ježišovom výroku, ktorý si môžeme prečítať v Jánovom evanjeliu: „Môj Otec pracuje dodnes, aj ja pracujem“ (Ján 5,17). Ježiš tvrdil, že Boh je jeho Otec. „Preto sa ho Židia ešte viac snažili zabiť, pretože nielenže porušil sobotu, ale aj povedal, že Boh je jeho Otcom a vyrovnal sa Bohu“ (Ján 5,18). Keď si uvedomil, že mu neverili, povedal im, že má štyroch svedkov, ktorí dokazujú, že je Boží Syn.

Ježiš menuje štyroch svedkov

Ježiš pripúšťa, že len jeho vlastné svedectvo nie je vierohodné: „Ak svedčím sám o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé“ (Ján 5,31). Ak ani Ježiš nemôže svedčiť o sebe, kto môže? Ako vieme, že hovorí pravdu? Ako vieme, že je Mesiáš? Ako vieme, že svojím životom, smrťou a vzkriesením nám môže priniesť spásu? No hovorí nám, kam v tomto smere obrátiť pohľad. Podobne ako štátny žalobca, ktorý povoláva svedkov, aby overili nejaké tvrdenie alebo tvrdenie, Ježiš menuje Jána Krstiteľa ako svojho prvého svedka: „Je to niekto iný, kto svedčí o mne; a viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé. Poslali ste k Jánovi a on vydal svedectvo o pravde »(Ján 5,32-33). Ježišovi svedčil slovami: "Hľa, toto je Baránok Boží, ktorý nesie hriech sveta!" (Johannes 1,29).
Druhým svedectvom sú skutky, ktoré Ježiš vykonal prostredníctvom svojho Otca: «Ale ja mám väčšie svedectvo ako Jánovo; lebo skutky, ktoré mi dal Otec dokončiť, práve tieto skutky, ktoré konám, mi svedčia, že ma poslal Otec »(Ján 5,36).

Niektorí Židia však neverili Jánovmu alebo Ježišovmu učeniu a zázrakom. Preto Ježiš vydal tretie svedectvo: „Svedčil o mne Otec, ktorý ma poslal“ (Ján 5,37). Keď bol Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom v Jordáne, Boh povedal: „Toto je môj drahý Syn, v ktorom mám zaľúbenie; to by ste mali počuť! »(Matúš 17,5).

Niektorí z jeho poslucháčov toho dňa neboli pri rieke, a preto nepočuli Božie slová. Keby ste v ten deň počúvali Ježiša, mohli by ste byť skeptickí k Ježišovmu učeniu a zázrakom, alebo by ste nepočuli Boží hlas pri Jordáne, ale v žiadnom prípade by ste sa nedokázali stiahnuť od posledného svedka. Nakoniec im Ježiš predloží konečné svedectvo, ktoré majú k dispozícii. Kto bol tento svedok?

Vypočujte si Ježišove slová: „Skúmate písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život – a práve ony svedčia o mne“ (Ján 5,39 Biblia v Zürichu). Áno, písma vydávajú svedectvo o tom, kto je Ježiš. O ktorých písmach tu hovoríme? V čase, keď Ježiš hovoril tieto slová, boli Starým zákonom. Ako o ňom svedčili? Ježiš sa tam nikdy výslovne nespomína. Ako už bolo povedané na začiatku, udalosti a protagonisti v ňom spomenutí o ňom svedčia. Ste jeho svedkom. Všetci ľudia v Starom zákone, ktorí chodili vo viere, boli tieňom budúcich vecí: „Tí, ktorí sú tieňom vecí budúcich, ale telo je z Krista“ (Kolosanom 2,17 ELB).

David a Goliath

Čo to všetko má spoločné s vami ako s budúcim obrom viery? No všetko! Vráťme sa k príbehu Dávida a Goliáša, príbehu, v ktorom je pastier tak silný vo viere, že dokáže jediným kameňom zraziť obra na zem (1. Kniha Samuelova 17). Mnohí z nás čítajú tento príbeh a čudujú sa, prečo nemáme Dávidovu vieru. Veríme, že boli zaznamenané, aby nás naučili, ako sa stať ako Dávid, aby sme aj my mohli rovnako veriť v Boha a poraziť obrov v našich životoch.

V tomto príbehu však David nie je predstaviteľom nás osobne. Nemali by sme sa teda vidieť na jeho mieste. Ako predzvesť budúcnosti svedčil o Ježišovi ako ostatní svedkovia uvedení v Liste Hebrejom. Predstaviteľmi sú pre nás izraelské armády, ktoré sa v strachu scvrkli pred Goliášom. Dovoľte mi vysvetliť, ako to vidím ja. Dávid bol pastier, ale v 23. žalme hlása: „Pán je môj pastier“. Ježiš o sebe povedal: „Ja som dobrý pastier“ (Ján 10,11). Dávid pochádzal z Betlehema, kde sa narodil Ježiš (1. sobota 17,12). Dávid mal ísť na bojisko na príkaz svojho otca Izaiho (verš 20) a Ježiš povedal, že ho poslal jeho otec.
Kráľ Saul sľúbil, že dá svoju dcéru mužovi, ktorý dokáže zabiť Goliáša (1. sobota 17,25). Ježiš sa ožení so svojou cirkvou, keď znova príde. Goliáš sa 40 dní vysmieval izraelským vojskám (verš 16) a tiež 40 dní sa Ježiš postil a bol pokúšaný diablom na púšti (Matúš 4,1-11). Dávid sa obrátil na Goliáša so slovami: „Dnes mi ťa Pán vydá, zabijem ťa a odrežu ti hlavu“ (46. verš Zürichská biblia).

Na druhej strane sa Ježiš stal im 1. Kniha Mojžišova prorokuje, že rozdrví hlavu hada, diabla (1. Mose 3,15). Hneď ako Goliáš zomrel, izraelské vojská porazili Filištíncov a mnohých z nich zabili. Bitka však už bola vyhratá Goliatovou smrťou.

Máš vieru?

Ježiš povedal: „Vo svete sa bojíte; ale buď dobrej mysle, dobyl som svet »(Ján 16,33). Pravda je taká, že nie my máme vieru stretnúť sa s obrom, ktorý nám odporuje, ale viera v Ježiša. Má pre nás vieru. Za nás už porazil gigantov. Našou jedinou úlohou je dať na útek to, čo zostalo po nepriateľovi. Nemáme vieru z vlastnej vôle. Je to Ježiš: „Chceme hľadieť na toho, ktorý predchádza našu vieru a zdokonaľuje ju“ (Hebr 12,2 Biblia v Zürichu).

Pavol to vyjadruje takto: „Lebo zákonom som zomrel zákonu, aby som žil Bohu. Som ukrižovaný s Kristom. Žijem, ale teraz nie ja, ale žije vo mne Kristus. Lebo čo teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa »(Galaťanom 2,19 - 20).
Ako sa teda stať obrom viery? Životom v Kristovi a on vo vás: „V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne a ja vo vás“ (Ján 14,20).

Obri viery spomínaní v Liste Hebrejom boli svedkami a predzvesťou Ježiša Krista, ktorý predchádzal a zdokonalil našu vieru. Bez Krista nezmôžeme nič! Nebol to Dávid, kto zabil Goliáša. Bol to sám Ježiš Kristus! My ľudia nemáme takú vieru ako horčičné semienko, ktoré dokáže hory prenášať. Keď Ježiš povedal: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko, povedali by ste tejto moruši: Vytiahni sa a presaď sa do mora a on by ťa poslúchol“ (Lk 17,6). Ironicky to myslel: Nemáš vôbec žiadnu vieru!

Vážený čitateľ, tvoje činy a úspechy z teba neurobia obra viery. Ani sa nestanete jedným tým, že budete intenzívne prosiť Boha, aby zvýšil vašu vieru. To vám nebude na úžitok, pretože už ste obrom viery v Krista a jeho vierou prekonáte všetko skrze neho a v neho! Vašu vieru už predbehol a zdokonalil. Vpred! Dolu s goliášom!

Takalani Musekwa