Römer 10,1-15: Dobrá správa pre všetkých

437 dobrá správa pre každéhoPavol v liste Rimanom píše: „Moji drahí bratia a sestry, z celého srdca sa za Izraelitov modlím a modlím sa za nich, aby boli spasení“ (Rimanom 10,1 Nový ženevský preklad).

Bol tu však problém: „Lebo im nechýba horlivosť pre Božiu vec; Môžem to potvrdiť. Chýbajú im správne vedomosti. Nevideli, o čom je Božia spravodlivosť, a snažia sa postaviť pred Boha svojou vlastnou spravodlivosťou. Tým sa búria proti Božej spravodlivosti namiesto toho, aby sa jej podriaďovali“ (Rim 10,2-3 Nový ženevský preklad).

Izraeliti Paul vedeli, že chcú byť pred Bohom spravodliví svojimi vlastnými skutkami (dodržiavaním zákona).

„Lebo s Kristom sa dosiahol koniec, o ktorom je zákon: každý, kto v neho verí, je vyhlásený za spravodlivého. Cesta k spravodlivosti je rovnaká pre Židov aj pohanov“ (Rim 10,4 Nový ženevský preklad). Nemôžete dosiahnuť Božiu spravodlivosť zlepšovaním sa. Boh ti dáva spravodlivosť.

Občas sme žili podľa zákonov. Keď som bol chlapec, žil som podľa zákonov svojej matky. Jedným z jej pravidiel bolo po hraní na dvore vybrať si topánky predtým, ako som vstúpil do bytu. Musel som čistiť silne znečistené topánky vodou na verande.

Ježiš očisťuje nečistoty

Boh nie je nič iné. Nechce, aby sa špina našich hriechov rozšírila po celom jeho dome. Problém je v tom, že nemáme spôsob, ako sa sami vyčistiť a nemôžeme prísť dovtedy, kým nebudeme čistí. Boh necháva do svojho obydlia len tých, ktorí sú svätí, hriešni a čistí. Nikto nemôže dosiahnuť túto čistotu sami.

Preto musel Ježiš vyjsť zo svojho domu, aby nás očistil. Iba on nás mohol vyčistiť. Ak ste zaneprázdnení oslobodením sa od vlastnej špiny, môžete sa čistiť až do posledného dňa, nestačí na vstup do domu. Ak však veríte tomu, čo Ježiš hovorí, pretože vás už očistil, môžete vstúpiť do Božieho domu a sedieť pri jeho stole, aby ste jedli.

Verše 5-15 v Rimanoch 10 sa zaoberajú nasledujúcou skutočnosťou: Je nemožné poznať Boha, kým nie je hriech odstránený. Poznanie Boha nemôže odstrániť náš hriech.

Vtedy v Rimanom 10,5-8, cituje Pavla 5. Genesis 30,11:12: „Nehovor vo svojom srdci: ‚Kto vystúpi do neba? – ako keby niekto chcel odtiaľ zniesť Krista“. Hovorí sa, že ako ľudia môžeme hľadať a nájsť Boha. Faktom však je, že Boh k nám prichádza a nachádza nás.

Večné Božie slovo k nám prišlo ako Boh a človek, Syn Boží, Ježiš Kristus z tela a krvi. Nemohli sme ho nájsť v nebi. Vo svojej božskej slobode sa rozhodol, že príde k nám. Ježiš nás zachránil tým, že nám umyl špinu hriechu a otvoril nám cestu, aby sme prišli do Božieho domu.

To vyvoláva otázku: Veríte tomu, čo hovorí Boh? Myslíte si, že vás Ježiš našiel a odplavil svoju špinu, aby ste teraz mohli vstúpiť do jeho domu? Ak tomu neveríte, ste mimo Božieho domu a nemôžete vstúpiť.

Pavol hovorí v Rimanom 10,9-13 Nový ženevský preklad: „Ak teda vyznáš svojimi ústami, že Ježiš je Pán, a vo svojom srdci uveríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo človek je vyhlásený za spravodlivého, keď verí srdcom; človek je spasený, keď „vyznáva vieru“ ústami. Preto Písmo hovorí: „Každý, kto v neho verí, bude chránený pred záhubou“ (Izaiáš 28,16). Nezáleží na tom, či je človek Žid alebo Nežid: každý má toho istého Pána a ten sa delí o svoje bohatstvo s každým, kto ho vzýva „v modlitbe“. „Kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený“ (Joel 3,5).

Toto je realita: Boh vykúpil svoje stvorenie skrze Ježiša Krista. Umyl naše hriechy a očistil nás svojou obetou bez našej pomoci a žiadosti. Ak veríme v Ježiša a vyznávame, že je Pán, my už žijeme v tejto realite.

Príklad otroctva

Am 1. 1863. januára 19 podpísal prezident Abraham Lincoln Proklamáciu o emancipácii. Tento výkonný príkaz povedal, že všetci otroci vo všetkých štátoch, ktoré sa vzbúrili proti vláde USA, sú teraz slobodní. Správy o tejto slobode sa k otrokom z Galvestonu v Texase dostali až 186. júna 5. Dva a pol roka títo otroci nevedeli o svojej slobode a realitu zažili až vtedy, keď im to povedali vojaci americkej armády.

Ježiš je náš Spasiteľ

Naše vyznanie nás nespasí, ale Ježiš je náš Spasiteľ. Nemôžeme zaviazať Boha, aby pre nás niečo urobil. Naše dobré skutky nás nemôžu urobiť bez hriechu. Nezáleží na tom, o akú prácu ide. Či už je to poslúchanie nejakého pravidla – ako je svätenie dňa alebo vyhýbanie sa alkoholu – alebo či je to aktivita, ktorá hovorí: „Verím.“ Pavol to hovorí jednoznačne: „Opäť, milosťou Božou ste spasení, a to vďaka viere. Takže nie ste dlžní za svoje spasenie; nie, je to Boží dar“ (Efezanom 2,8 Nový ženevský preklad). Aj viera je dar od Boha!

Boh nečaká priznanie

Pomáha pochopiť rozdiel medzi zmluvou a priznaním. Zmluva je právnou dohodou, na ktorej sa uskutočňuje výmena. Každá strana je povinná niečo predať za niečo iné. Ak máme zmluvu s Bohom, náš záväzok voči Ježišovi nás zachráni. Nemôžeme však zaviazať Boha, aby konal v našom mene. Milosť je Kristus, ktorý vo svojej božskej slobode rozhoduje, že príde k nám.

Na verejnom súde človek priznaním priznáva, že fakty existujú. Zločinec by mohol povedať: „Priznávam, že som ukradol tovar. Prijal realitu svojho života. Podobne Ježišov nasledovník hovorí: „Priznávam, že musím byť spasený, inak ma Ježiš spasil.

Volal k slobode

To, čo otroci 1865 potrebovali v Texase, nebolo zmluvou na kúpu ich slobody. Museli vedieť a priznať, že už boli slobodní. Ich sloboda bola už zavedená. Prezident Lincoln ju mohol oslobodiť a on ju vydal na príkaz. Boh mal právo nás zachrániť a on nás zachránil životom svojho syna. To, čo otroci potrebovali v Texase, bolo počuť o ich slobode veriť, že je to pravda a podľa toho žiť. Otroci potrebujú niekoho, kto príde a povie im, že sú slobodní.

Toto je Pavlovo posolstvo v Rimanom 10:14 Nový ženevský preklad: „Teraz je pravda: Pána môžeš vzývať len vtedy, ak v neho veríš. Môžete mu veriť iba vtedy, ak ste o ňom počuli. Môžete ho počuť len vtedy, ak je tu niekto, kto vám oznámi jeho posolstvo.“

Viete si predstaviť, aké to bolo pre tých otrokov, ktorí v ten júnový deň v 40-stupňových horúčavách v Texase sekali bavlnu a počúvali dobré správy o svojej slobode? Zažili ste najkrajší deň svojho života! V Rimanoch 10,15 Pavol cituje Izaiáša: „Aké krásne sú nohy tých, čo prinášajú dobré posolstvo“ (Izaiáš 52,7).

Aká je naša úloha?

Aká je naša úloha v Božom pláne spasenia? Sme jeho poslami radosti a radostnú zvesť o slobode nesieme aj tým, ktorí o svojej slobode ešte nepočuli. Nemôžeme zachrániť ani jedného človeka. Sme poslovia, ohlasovatelia radostnej zvesti a prinášame radostnú zvesť: „Ježiš všetko vykonal, si slobodný“!

Izraeliti Pavol vedeli počuť dobré správy. Neverili slovám, ktoré im Pavol priniesol. Veríte v oslobodenie od svojho otroctva a žijete v novej slobode?

Jonathan Stepp


pdfRömer 10,1-15: Dobrá správa pre všetkých