Spasenie je Božia záležitosť
Na nás všetkých, ktorí máme deti, mám pár otázok. „Neposlúchlo vás niekedy vaše dieťa?“ Ak ste odpovedali áno, ako každý iný rodič, dostávame sa k druhej otázke: „Už ste niekedy potrestali svoje dieťa za neposlušnosť?“ Aký dlhý bol trest? Povedané otvorenejšie: „Povedali ste svojmu dieťaťu, že trest nikdy neskončí?“ Znie to šialene, však?
My, ktorí sme slabí a nedokonalí rodičia, odpustíme našim deťom, ak neposlúchajú. Existujú situácie, keď trestáme za priestupok, ak to považujeme za vhodné v situácii. Zaujímalo by ma, koľko z nás považuje za správne trestať svoje vlastné deti po zvyšok svojho života?
Niektorí kresťania chcú, aby sme verili, že Boh, náš Nebeský Otec, ktorý nie je ani slabý, ani nedokonalý, trestá ľudí navždy a navždy, dokonca aj tých, ktorí o Ježišovi nikdy nepočuli. Hovorí sa, že Boh je plný milosti a milosrdenstva.
Urobte si chvíľku, aby ste o tom premýšľali, pretože medzi tým, čo sa učíme od Ježiša a tým, čo niektorí kresťania veria vo večné zatratenie, je veľký rozdiel. Príklad: Ježiš nám prikáže, aby sme milovali našich nepriateľov, a aby sme boli dobrí aj tým, ktorí nás nenávidia a prenasledujú. Niektorí kresťania veria, že Boh nielen nenávidí svojich nepriateľov, ale doslova ich robí horiacimi v pekle a nemilosrdne a neúnavne po celú večnosť.
Na druhej strane sa Ježiš modlil za vojakov, ktorí ho ukrižovali: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Niektorí kresťania učia, že Boh odpúšťa len niekoľkým, ktorých pred stvorením sveta predurčil dať im. odpustiť. Ak by to bola pravda, potom by Ježišova modlitba nespôsobila taký veľký rozdiel, však?
Ťažké zaťaženie
Kresťanský mládežnícky vodca povedal skupine tínedžerov morbídny príbeh o stretnutí s mužom. Sám sa cítil nútený kázať tomuto mužovi evanjelium, ale počas ich rozhovoru sa toho zdržal. Neskôr zistil, že muž v ten istý deň zomrel pri dopravnej nehode. "Tento muž je teraz v pekle," povedal mladým kresťanským tínedžerom s vyvalenými očami, "kde trpí neopísateľnými mukami." Potom po dramaturgickej prestávke dodal: „a to teraz ťaží na mojich pleciach“. Povedal im o svojich nočných morách, ktoré má kvôli jeho opomenutiu. Ležal v posteli a plakal pri hroznej myšlienke, že tento chudák bude navždy trpieť skúškou pekelného ohňa.
Zaujímalo by ma, ako sa niektorým ľuďom darí tak šikovne vyvažovať svoju vieru, že na jednej strane veria, že Boh tak miluje svet, že poslal Ježiša, aby ho zachránil. Na druhej strane veria (so zakrpatenou vierou), že Boh je tak strašne nemotorný pri zachraňovaní ľudí a musí ich poslať do pekla kvôli našej neschopnosti. „Človek je spasený milosťou, nie skutkami,“ hovoria, a je to tak správne. Majú predstavu, na rozdiel od evanjelia, že večný osud človeka závisí od úspechu alebo neúspechu našej evanjelizačnej práce.
Ježiš je Spasiteľ, Spasiteľ a Vykupiteľ!
Ako my ľudia milujeme naše deti, o koľko viac milujú Boh? Toto je rétorická otázka - Boh ju miluje nekonečne viac, ako sme kedy mohli.
Ježiš povedal: „Kde je medzi vami otec, ktorý, ak jeho syn prosí o rybu, obetuje za rybu hada? ... Ak teda vy, ktorí ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš nebeský Otec Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia!“ (Lukáš 11,11 a 13).
Pravda je taká, ako nám hovorí Ján: Boh skutočne miluje svet. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet súdil, ale aby bol svet skrze neho spasený“ (Ján 3,1617).
Spása tohto sveta - svet, ktorý Boh tak veľmi miluje, že poslal svojho Syna, aby ich zachránil - závisí od Boha a len od Boha. Ak by spasenie bolo závislé od nás a náš úspech priniesol evanjelium ľuďom, potom by bol naozaj veľký problém. Nezáleží na nás, ale na samotnom Bohu. Boh poslal Ježiša, aby vykonal túto úlohu, aby nás zachránil a naplnil ich.
Ježiš povedal: „Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Ján 6,40).
Je Božou záležitosťou spasiť, a Otec, Syn a Duch Svätý to robia dobre. Je požehnaním zapojiť sa do dobrej evanjelizačnej práce. Mali by sme si však tiež uvedomiť, že Boh často koná aj napriek našej neschopnosti.
Obvinili sa z bremena vinného svedomia, pretože nedokázali kázať evanjelium človeku? Prenášajte bremeno na Ježiša! Boh nie je trápny. Nikto neprenikne prstami a kvôli nej musí ísť do pekla. Náš Boh je dobrý a milosrdný a mocný. Môžete mu dôverovať, že to urobíte týmto spôsobom pre vás a pre všetkých ľudí.
Michael Feazell