Má nás Boh stále rád?
Väčšina z nás číta Bibliu už mnoho rokov. Je dobré prečítať si známe verše a zabaliť sa do nich, akoby boli teplou prikrývkou. Môže sa stať, že naša známosť spôsobí, že prehliadneme dôležité detaily. Ak ich čítame s bystrým zrakom a z novej perspektívy, Duch Svätý nám môže pomôcť vidieť viac a možno nám pripomína veci, na ktoré sme zabudli.
Keď som znovu čítal knihu Skutky apoštolov, narazil som na úryvok, ktorý ste možno čítali bez toho, aby ste jej venovali veľkú pozornosť: „A štyridsať rokov to znášal na púšti“ (Sk 13,18 1984). Počul som túto pasáž vo svojej pamäti a počul som, že Boh musel znášať kvílenie a nariekanie Izraelitov, ako keby boli pre neho veľkým bremenom.
Ale potom som si prečítal odkaz: «A ty si zažil, ako ti Pán, tvoj Boh, pomáhal na ceste cez púšť. Až sem ťa nosil ako otec svoje dieťa »(5. Mose 1,31 Nádej pre všetkých).
Nový preklad Lutherovej Biblie z roku 2017 znie: „A štyridsať rokov ju nosil na púšti“ (Skutky 13,18) alebo ako vysvetľuje MacDonald Commentary: „Zabezpečte niekoho potreby“. Boh to určite urobil pre Izraelitov, napriek všetkému ich reptaniu.
Svietilo mi svetlo. Samozrejme, že sa o ne staral; mali jedlo, vodu a topánky, ktoré sa neopotrebovávali. Aj keď som vedel, že Boh ju nehladuje, nikdy som si neuvedomil, ako blízko a hlboko bol k jej životu. Čítanie bolo také povzbudivé, že Boh prenášal svoj ľud tak, ako otec nesie jeho syna.
Niekedy máme pocit, že Boh nás ťažko nesie alebo že je mu zle z riešenia našich a našich pretrvávajúcich problémov. Zdá sa, že naše modlitby sú stále rovnaké a stále sa nechávame chytať známymi hriechmi. Aj keď sa niekedy trápime a konáme ako nevďační Izraeliti, Boh sa o nás stará bez ohľadu na to, ako veľmi sa sťažujeme; na druhej strane som si istý, že by bol radšej, keby sme mu radšej poďakovali, ako sa sťažovali.
Kresťania v službe na plný úväzok, ale aj všetci kresťania, ktorí nejakým spôsobom slúžia a podporujú ľudí, sa môžu unaviť a vyhorieť. V tejto situácii človek začína vidieť svojich súrodencov ako neznesiteľných Izraelitov, čo môže viesť k bremenu ich „nepríjemných“ problémov. Vydržať niečo znamená tolerovať niečo, čo sa vám nepáči, alebo prijať niečo zlé. Boh nás tak nevidí! Všetci sme jeho deti a potrebujeme úctivú, súcitnú a láskyplnú starostlivosť. S jeho láskou, ktorá nami prúdi, môžeme milovať svojich blížnych namiesto toho, aby sme ich len vydržali. Ak to bude potrebné, budeme môcť niekoho previesť, ak jeho sila už nebude na ceste dostatočná.
Pripomeňme si, že Boh sa nielen staral o svoj ľud na púšti, ale on ťa aj osobne drží v láskavom náručí. Prenáša vás ďalej a ďalej a neprestáva vás milovať a starať sa oň, ani keď sa sťažujete a zabudnete byť vďační. Božia bezpodmienečná láska vás obklopuje po celý život, či už si to uvedomujete alebo nie.
Tammy Tkach