Kus po kúsku

Keď uvažujem o tom, že odovzdám svoje srdce Bohu, znie to príliš ľahko a niekedy si myslím, že to môžeme uľahčiť, ako to je tiež. Hovoríme: „Pane, dávam ti svoje srdce“ a myslíme si, že to je všetko, čo je potrebné.

«Potom zabil zápalnú obeť; A Áronovi synovia priniesli krv k nemu a on ňou pokropil oltár dookola. A priniesli mu zápalnú obeť, kúsok po kúsku, aj hlavu, a on to nechal na oltári stúpať v dyme »(3. Mose 9,1213).
Chcem vám ukázať, že tento verš je paralelou k pokániu, ktoré Boh chce aj pre nás.

Niekedy, keď hovoríme Pánovi, tu je moje srdce, je to, akoby sme to hodili pred neho. Takto to nie je myslené. Keď to robíme týmto spôsobom, je naše pokánie veľmi rozmazané a vedome sa neodvraciame od hriešneho činu. Nehodíme len kúsok mäsa na gril, inak by sa nevyprážalo rovnomerne. Rovnako je to aj s našimi hriešnymi srdcami, musíme jasne vidieť, od čoho sa máme odvrátiť.

Po kúsku po kúsku vrátane hlavy mu dávali zápalnú obeť a každú časť spálil na oltári. Chcem sa zamerať na skutočnosť, že ponuku mu kúsok po kúsku ponúkli Aaronovi dvaja synovia. Celé zviera tam hore nevyhodili, ale určité kúsky položili na oltár.

Všimnite si, že dvaja Aaronovi synovia predložili obetný dar kúsok po kúsku svojmu otcovi. Zabité zviera nepoložili len celé na oltár. To isté musíme urobiť s našou obetou, so srdcom. Namiesto toho, aby sme hovorili: „Pane, tu je moje srdce,“ by sme mali pred Boha klásť veci, ktoré znečisťujú naše srdcia. Pane, dávam ti svoje klebety, dávam ti svoje túžby v mojom srdci, nechávam ti svoje pochybnosti. Keď takto začneme dávať svoje srdcia Bohu, prijíma to ako obetu. Všetko zlé v našom živote sa potom zmení na popol na oltári, ktorý vietor Ducha odveje.

Fraser Murdoch