Naša pravá identita
V dnešnej dobe sa často stáva, že si musíte urobiť meno, aby ste boli zmysluplní a dôležití pre ostatných aj pre seba. Zdá sa, že ľudia nenásytne hľadajú identitu a zmysel. Ale už Ježiš povedal: „Kto nájde svoj život, stratí ho; a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Matúš 10:39). Ako cirkev sme sa z tejto pravdy poučili. Od roku 2009 sa voláme Grace Communion International a tento názov odkazuje na našu pravú identitu, ktorá je založená v Ježišovi a nie v nás. Poďme sa na tento názov pozrieť bližšie a zistiť, čo ukrýva.
Grace
Milosť je prvé slovo v našom mene, pretože najlepšie vystihuje našu individuálnu a kolektívnu cestu k Bohu v Ježišovi Kristovi prostredníctvom Ducha Svätého. „Skôr veríme, že milosťou Pána Ježiša Krista budeme spasení ako aj oni“ (Sk 15). Sme „bez zásluhy ospravedlnení jeho milosťou skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi“ (Rímskym 11:3). Len milosťou nám Boh (skrze Krista) umožňuje mať účasť na jeho vlastnej spravodlivosti. Biblia nás neustále učí, že posolstvo viery je posolstvom o Božej milosti (pozri Skutky 24:14; 3:20; 24:20).
Základom Božieho vzťahu s človekom bola vždy milosť a pravda. Zatiaľ čo zákon bol vyjadrením týchto hodnôt, Božia milosť našla plné vyjadrenie skrze Ježiša Krista. Milosťou Božou sme spasení iba Ježišom Kristom a nie dodržiavaním zákona. Zákon, ktorým je každý človek zatratený, nie je pre nás posledným slovom Božím. Jeho posledné slovo pre nás je Ježiš. Je dokonalým a osobným zjavením Božej milosti a pravdy, ktorú slobodne dal ľudstvu.
Naše odsúdenie podľa zákona je oprávnené a spravodlivé. Neprijímame legitímne správanie zo seba, pretože Boh nie je väzňom svojich vlastných zákonov a zákonností. Boh v nás koná podľa Božej vôle v Božej slobode.
Jeho vôľa je definovaná milosťou a vykúpením. Apoštol Pavol píše: „Nezavrhujem milosť Božiu; lebo ak je spravodlivosť zo zákona, Kristus zomrel nadarmo“ (Galatským 2:21). Pavol opisuje Božiu milosť ako jedinú alternatívu, ktorú nechce zahodiť. Milosť nie je vec, ktorú treba vážiť, merať a vyjednávať. Milosť je živá Božia dobrota, cez ktorú ide a premieňa ľudské srdce a myseľ.
Pavol vo svojom liste cirkvi v Ríme píše, že jediná vec, ktorú sa snažíme dosiahnuť vlastným úsilím, je odplata za hriech, ktorou je samotná smrť.To je zlá správa. Ale je tu aj jeden obzvlášť dobrý, pretože „Božím darom je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rimanom 6:24). Ježiš je milosť Božia. On je Božia spása, ktorá je zadarmo daná pre všetkých ľudí.
Prijímanie
Spoločenstvo je druhé slovo v našom mene, pretože máme pravý vzťah s Otcom skrze Syna v spoločenstve s Duchom Svätým. V Kristovi máme skutočné spoločenstvo s Bohom a medzi sebou. James Torrance to vyjadril takto: „Trojjediný Boh vytvára spoločenstvo tak, že sme skutoční ľudia iba vtedy, keď sme našli svoju totožnosť v spoločenstve s ním a ostatnými ľuďmi.“ “
Otec, Syn a Duch Svätý sú v dokonalom spoločenstve a Ježiš sa modlil, aby jeho učeníci zdieľali tento vzťah a aby ho odrážali vo svete (Ján 14:20; 17:23). Apoštol Ján opisuje toto spoločenstvo ako hlboko zakorenené v láske. Ján opisuje túto hlbokú lásku ako večné spoločenstvo s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Skutočný vzťah znamená žiť v spoločenstve s Kristom v láske Otca skrze Ducha Svätého (1. Ján 4:8).
Často sa hovorí, že byť kresťanom je osobný vzťah s Ježišom. Biblia používa na opis tohto vzťahu niekoľko analógií. Hovorí sa o vzťahu pána k svojmu otrokovi. Z toho vyplýva, že by sme si mali ctiť a nasledovať nášho Pána, Ježiša Krista. Ježiš ďalej povedal svojim nasledovníkom: „Už nehovorím, že ste služobníci; lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Ale povedal som vám, že ste priatelia; lebo všetko, čo som počul od svojho Otca, som vám oznámil“ (Ján 15:15). Ďalší obraz hovorí o vzťahu medzi otcom a jeho deťmi (Ján 1:12-13). Dokonca aj obraz ženícha a jeho nevesty, nájdený už v Starom zákone, používa Ježiš (Matúš 9:15) a Pavol píše o vzťahu medzi manželom a manželkou (Ef 5). List Hebrejom dokonca hovorí, že my ako kresťania sme Ježišovi bratia a sestry (Židom 2:11). Všetky tieto obrázky (otrok, priateľ, dieťa, manželka, sestra, brat) obsahujú myšlienku hlbokého, pozitívneho, osobného spoločenstva medzi sebou. Ale toto všetko sú len obrázky. Náš Trojjediný Boh je zdrojom a pravdou tohto vzťahu a spoločenstva. Je to spoločenstvo, ktoré s nami veľkodušne zdieľa vo svojej láskavosti.
Ježiš sa modlil, aby sme s ním boli navždy a radovali sa z tej dobroty (Ján 17:24). V tejto modlitbe nás pozval, aby sme žili ako súčasť spoločenstva jeden s druhým a s Otcom. Keď Ježiš vystúpil do neba, vzal nás, svojich priateľov, do spoločenstva s Otcom a Duchom Svätým. Pavol hovorí, že prostredníctvom Ducha Svätého existuje spôsob, akým sedíme vedľa Krista a sme v prítomnosti Otca (Efezským 2: 6). Toto spoločenstvo s Bohom môžeme už teraz zažiť, aj keď plnosť tohto vzťahu bude viditeľná až vtedy, keď Kristus znova príde a ustanoví svoje panstvo. Preto je komunita podstatnou súčasťou našej komunity viery. Naša identita, teraz a navždy, je upevnená v Kristovi a v spoločenstve, s ktorým sa Boh delí s nami ako Otec, Syn a Duch Svätý.
Medzinárodný (medzinárodný)
Medzinárodné je tretie slovo v našom mene, pretože naša cirkev je veľmi medzinárodné spoločenstvo. Oslovujeme ľudí naprieč rôznymi kultúrnymi, jazykovými a národnými hranicami - oslovujeme ľudí na celom svete. Hoci sme štatisticky malou komunitou, existujú komunity v každom americkom štáte, rovnako ako Kanada, Mexiko, Karibik, Južná Amerika, Európa, Ázia, Austrália, Afrika a tichomorské ostrovy. Máme viac ako 50.000 členov vo viac ako 70 krajinách, ktoré našli domov vo viac ako 900 komunitách.
Boh nás spojil v tomto medzinárodnom spoločenstve. Je to požehnanie, že sme dosť veľkí na to, aby sme mohli spolupracovať a pritom dostatočne malý na to, aby sme boli osobne osobne. V našej komunite sa priateľstvá neustále budujú naprieč národnými a kultúrnymi hranicami, ktoré dnes často delia, budujú a živia náš svet. To je určite znamenie Božej milosti!
Ako cirkev je pre nás dôležité žiť a odovzdávať evanjelium, ktoré Boh vložil do našich sŕdc. Aj na to, aby sme zažili bohatstvo Božej milosti a lásky, nás motivuje odovzdať dobrú správu iným ľuďom. Chceme, aby ostatní ľudia vstúpili do vzťahu s Ježišom Kristom a podieľali sa na tejto radosti. Nemôžeme zachovávať tajomstvo evanjelia, pretože chceme, aby každý na svete zažil Božiu milosť a stal sa súčasťou trojjedinej komunity. To je posolstvo, ktoré nám Boh dal, aby sme sa mohli podeliť so svetom.
Joseph Tkach