Jednota v rozmanitosti
Každý február sa tu v Spojených štátoch oslavuje Mesiac čiernej histórie. Počas tohto obdobia oslavujeme mnohé úspechy, ktorými Afroameričania prispeli k dobru nášho národa. Pripomíname si aj medzigeneračné utrpenie, od otroctva a segregácie až po pretrvávajúci rasizmus. Tento mesiac si uvedomujem, že v Cirkvi existuje história, ktorá bola často prehliadaná – zásadná úloha, ktorú v existencii kresťanskej viery zohrali rané afroamerické cirkvi.
Africká americká bohoslužba bola v skutočnosti od počiatkov Spojených štátov! Prvý afroamerický kostol siaha až do 1758, dokonca ešte pred občianskou vojnou. Tieto skoré kostoly vznikli pod ošklivým jarmo otroctva. Otroci boli opatrní pred akýmkoľvek organizovaným zhromaždením medzi otrokmi; Napriek strašnému prenasledovaniu však mnohí našli medzi učeniami evanjelia spoločenstvo sily, nádeje a obnovy.
Ďalšou časťou bohatého dedičstva, ktoré sa vyvinulo z vytrvalosti viery v otroctve, bolo evanjelium. Ako možno vidieť z mnohých starovekých spirituálov, zotročovaní kresťania našli silnú identifikáciu v príbehu Mojžiša, ktorý viedol Izraelitov z Egypta, aby ich priviedli do Zasľúbenej zeme. Títo afroameričania sa posilnili aj zotročením Božích vyvolených ľudí a Boh ich priviedol do slobody ako denominácia. Títo veriaci z prvej ruky vedeli, čo Izraeliti zažili a dali svoju nádej na večnú spásu do toho istého Boha.
Afroamerické kostoly sú dodnes miestom kresťanskej slávnosti a priateľstva. Afroamerickí kresťanskí vodcovia boli v čele hnutia za občianske práva a naďalej sa zasadzujú za podstatné zmeny založené na kresťanských princípoch. Hoci často oslavujeme zásluhy jednotlivcov v mesiaci čiernej histórie, je rovnako cenné zapamätať si veľké dary, ktoré tieto cirkevné spoločenstvá tak dlho ponúkajú. Medzitým, skoré afroamerické cirkvi pokračovali v dedičstve uctievania, pastoračnej starostlivosti a priateľstva, a už dávno sa stávajú spolu-nositeľmi oveľa väčšej náboženskej tradície v kresťanstve, ktorá sa datuje do prvých nasledovníkov Krista.
Jeden z prvých obrátených po Ježišovom zmŕtvychvstaní – ešte pred apoštolom Pavlom! – bol etiópsky eunuch. Účet je v 8. hlave zák. „Anjel Pána“ povedal Filipovi, aby kráčal po osamelej ceste do Gazy. Tam sa zoznámil s mocným mužom z Etiópie, ktorý zastával vysoký úrad na kráľovskom dvore. Muž bol už pohltený úryvkom z knihy Izaiáš, keď k nemu na pokyn Ducha Svätého pristúpil Filip a začal sa s ním rozprávať. On „počnúc týmto slovom Písma, hlásajúc mu evanjelium Ježišovo“ (verš 35). Krátko nato bol eunuch pokrstený a „šťastne sa pohol svojou cestou“ (Luther 1984).
Učenci vidia túto správu ako krásny obraz toho, ako sa evanjelium šíri do konca sveta. Tu je tiež skorý a jasný záväzok, že ľudia rôznych etnických skupín, národov, kultúr a pozadia sú rovnako vítaní v Kristovom kráľovstve. Hoci sa nedá dokázať, že je to isté, niektoré rané kresťanské tradície pripisujú šírenie dobrej správy Ježiša na africkom kontinente etiópskemu eunuchu.
Milujem štúdium rôznorodej a živej histórie kresťanského uctievania po celom svete, pretože mi pripomína naše bohaté a rozmanité dedičstvo. Aj my v GCI sme súčasťou tejto pokračujúcej tradície. Grace Communion International má veľký úžitok z jednoty v rozmanitosti nášho členstva. Máme komunity po celom svete a zažívame úžasný globálny rast vedený Bohom. Za pár rokov sme privítali nových členov 5.000 a nové kostoly 200 s mnohými zbormi na africkom kontinente! Je úžasné, že ľudia s rôznymi etnickými, národnými identitami a životnými skúsenosťami môžu byť zjednotení v uctievaní toho istého trojjediného Boha. Skutočne posilňuje Cirkev tým, že si cení rôzne dary a historický vývoj v tele Kristovom. Náš Boh je ten, kto nás povolal, aby sme prelomili bariéry a prácu pre jednotu v cirkvi založenú na našom novom živote v Ježišovi Kristovi.
Vďačnosť za podporu mojich bratov a sestier v Kristovi,
Joseph Tkach
Präsident
GRACE COMMUNION INTERNATIONAL