Potomkovia Abrahámovi

296 potomkovia Abraháma„A všetko mu položil pod nohy a ustanovil ho za hlavu cirkvi nad všetkým, čo je jeho telo, plnosť toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (Efezanom). 1,2223).

Minulý rok sme si pripomenuli aj tých, ktorí vo vojne zaplatili najvyššiu obeť, aby nám ako národu zabezpečili prežitie. Pamätanie je dobré. V skutočnosti sa zdá, že je to jedno z Božích obľúbených slov, pretože ho často používa. Neustále nám pripomína, aby sme si uvedomovali svoje korene a tiež budúcnosť. Ide o to, aby sme si pamätali, kto je a ako veľmi sa o nás stará; Chce, aby sme vedeli, kto sme a nemali dôvod cítiť sa neisto, neefektívne alebo bezmocne; lebo máme silu vesmíru prebývajúcu v nás, ako Telo Kristovo; pozri vyššie písmo. Tento úžasný dar sily nielenže sídli v nás, ale prúdi von, aby posilnil ostatných. „Ale v posledný, najvyšší deň sviatkov sa zjavil Ježiš a zvolal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a nech pije. 38 Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo, z jeho tela potečú rieky živej vody“ (Ján 7,3738).

Bohužiaľ, ako ľudia na to príliš často zabúdame. V televíznej relácii „Kto si myslíš, že si?“ majú účastníci možnosť zoznámiť sa so svojimi predkami, spoznať ich, ich životný štýl a čo je dôležité, vidieť aj ich fotografie. Ja sám mám fotky mojej manželky, mamy, babky a prababky, ale tieto fotky odhaľujú môjmu synovi jeho mamu, babku, prababku a prababku! A samozrejme, pre jeho syna to znamená nahliadnuť do svojej starej mamy, prababičky, pra-pra-babičky a pra-pra-prababičky! To mi pripomína pasáž z Písma, na ktorú som už dávno zabudol.

Izaiáš 51:1-2 „Počúvajte ma, vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť, ktorí hľadáte Hospodina! Hľa, skala, z ktorej ťa vytesali, a studňa, z ktorej ťa vykopali! Pozri na svojho otca Abraháma a na Sáru, ktorá ťa porodila! Lebo som ho povolal ako jedného, ​​požehnal som ho a rozmnožil.

Keď to urobíme ešte o krok ďalej, Pavol nás informuje v Galaťanom 3:27-29 „Lebo vy všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, ste si obliekli Krista. Preč je rozdiel medzi Židom a Grékom, otrokom a slobodným, mužom a ženou – všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A ak ste z Krista, potom ste pravými potomkami Abraháma, ste skutočnými dedičmi jeho zasľúbenia.“ Ak sa v texte vrátime trochu späť a prečítame si verše 6-7, povieme: „Uveril Bohu a je to pre jeho spravodlivosť vypočítanú. Vedzte teda, že tí, ktorí sú verní, sú Abrahámove deti.“ Tu máme istotu, že všetci, ktorí veria v Boha, sú pravými potomkami Abraháma. Pavol tu ukazuje späť na otca Abraháma, na skalu, z ktorej sme boli vytesaní, a tak sa od Neho učíme zvláštnej lekcii viery a dôvery!

Cliff Neill