Vzkriesenie a návrat Ježiša Krista

228 vzkriesenie a návrat Ježiša Krista

V Skutkoch apoštolov 1,9 hovorí sa nám: „A keď to povedal, bol viditeľne zdvihnutý a oblak im ho vzal z očí.“ Na tomto mieste by som chcel položiť jednoduchú otázku: Prečo? Prečo bol Ježiš takto vzatý? Ale skôr, ako sa k tomu dostaneme, čítame ďalšie tri verše: „A keď ho videli, ako vystupuje do neba, hľa, stáli pri nich dvaja muži v bielych rúchach. Povedali: Galilejskí muži, čo tam stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde znova práve tak, ako ste ho videli vystupovať do neba. Vrátili sa teda do Jeruzalema z vrchu zvaného Olivový vrch, ktorý je blízko Jeruzalema, vzdialená sabatná cesta."

Táto pasáž opisuje dve veci: že Ježiš vystúpil do neba a že príde znova. Obe skutočnosti sú dôležité pre kresťanskú vieru, a preto sú zakotvené napríklad v apoštolskom vyznaní. Po prvé, Ježiš išiel hore do neba. Deň Nanebovstúpenia sa oslavuje každý rok 40 dní po Veľkej noci, vždy vo štvrtok.

Druhým bodom, ktorý táto pasáž opisuje, je, že Ježiš príde znova rovnakým spôsobom ako on vystúpil. Preto verím, že Ježiš opustil tento svet viditeľným spôsobom.

Pre Ježiša by bolo veľmi ľahké nechať svojich učeníkov, aby vedeli, že uvidí svojho otca a že príde znova. Potom by jednoducho zmizol, ako to urobil niekoľkokrát predtým. Až na to, že tentokrát už nebude vidieť. Nemôžem premýšľať o teologickom ospravedlnení pre Ježiša, ktorý opúšťa krajinu tak viditeľne, ale robil to, aby učil svojich učeníkov, a preto aj nás.

Tým, že Ježiš viditeľne zmizol vo vzduchu, dal jasne najavo, že nielen zmizne, ale aj vystúpi do neba, aby nám sprostredkoval po pravici Otca ako večného Veľkňaza a vyslovil dobré slovo. Ako povedal jeden autor: "Je naším zástupcom v nebi." V nebi máme niekoho, kto chápe, kto sme, naše slabosti a potreby, pretože sú ľudské. Aj v nebi je plne človekom a zároveň plne Bohom.

Dokonca aj po Nanebovstúpení je v Biblii označovaný ako človek. Keď Pavol kázal obyvateľom Atén na Areopágu, povedal, že Boh bude súdiť svet človekom, ktorého ustanovil, a že tento človek je Ježiš Kristus. Keď napísal Timoteovi, nazval ho mužom Kristom Ježišom. Teraz je stále muž a stále má telo. Jeho telo vstalo z mŕtvych a vzalo ho do neba.

To vedie k otázke, kde je teraz jeho telo? Ako môže Boh, ktorý je všadeprítomný, a teda nie viazaný na priestor, hmotu a čas, mať aj telo, ktoré je na určitom mieste? Je telo Ježiša Krista niekde vo vesmíre? Neviem. Neviem, ako sa Ježiš zjavil za zatvorenými dverami a ako mohol vystúpiť do neba, bez ohľadu na gravitáciu. Fyzické zákony sa zjavne nevzťahujú na telo Ježiša Krista. Je to stále telo, ale nemá obmedzenia, ktoré by sme pripisovali telu.

To ešte neodpovedá na otázku, kde je teraz jeho telo. Nie je to najdôležitejšia vec, o ktorú sa musíme starať! Musíme vedieť, že Ježiš je v nebi, ale nie tam, kde je obloha. Je oveľa dôležitejšie, aby sme poznali nasledovné o Ježišovom duchovnom tele - spôsob, akým Ježiš pôsobí medzi nami tu a teraz na zemi, robí skrze Ducha Svätého.

Ako Ježiš vystúpil do neba so svojím telom, dal jasne najavo, že bude aj naďalej človekom a Bohom. Toto nás uisťuje, že je najvyšším kňazom, ktorý pozná naše slabosti, ako je napísané v Židoch. Keď sme sa viditeľne dostali do neba, opäť sme si istí, že jednoducho nezmizol, ale naďalej pôsobí ako náš najvyšší kňaz, sprostredkovateľ a sprostredkovateľ.

Ďalší dôvod

Podľa mňa je ešte jeden dôvod, prečo nás Ježiš viditeľne opustil. Povedal svojim učeníkom v Jánovi 16,7 nasledovné: „Ale ja vám hovorím pravdu: je pre vás dobré, že odchádzam. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale ak odídem, pošlem ho k tebe."

Neviem presne prečo, ale zdá sa, že Ježiš musel vystúpiť do neba predtým, ako sa mohli uskutočniť Turíce. Keď učeníci videli, ako vstal Ježiš, dostali zasľúbenie, prijatie Ducha Svätého, takže nebol žiaden smútok, aspoň nie je opísaný v Skutkoch. Nebolo smutku, že staré dobré časy boli s Ježišom z tela a krvi. Minulosť nebola prehnaná, ale budúcnosť v radostnom očakávaní v pohľade. Bola radosť z ešte väčších vecí, ktoré Ježiš oznámil a sľúbil.

Ako čítame ďalej v knihe Skutkov, medzi nasledovníkmi 120-u nájdeme vzrušenú náladu. Zozbierali sa, modlili sa a naplánovali si prácu, ktorú treba urobiť. S vedomím, že majú misiu, si vybrali nového apoštola, aby obnovil post Judáša Iškariotského. Oni tiež vedeli, že potrebujú dvanásť mužov, aby zastupovali nový Izrael, ktorý plánoval vybudovať Boha. Mali obchodné stretnutie, pretože mali obchod. Ježiš im už dal za úlohu ísť na svet ako jeho svedkovia. Museli len čakať v Jeruzaleme, ako im povedal, až kým neboli naplnení silou zhora a nedostali zasľúbeného šiata.

Predpoklad Ježiš bol momentom napätia: učeníci čakali na ďalší krok, aby rozšírili svoju činnosť, pretože im Ježiš sľúbil, že budú robiť väčšie veci s Duchom Svätým, ako je samotný Ježiš. Ježiš bol preto prísľubom ešte väčších vecí.

Ježiš nazval Ducha Svätého „ďalším Utešiteľom“. V gréčtine existujú dve slová pre „iný“. Jedno znamená „niečo rovnaké“ a druhé „niečo iné“. Ježiš použil frázu „niečo podobné“. Duch Svätý je ako Ježiš. Duch je osobná Božia prítomnosť a nie len nadprirodzená sila.

Duch Svätý žije a učí a hovorí a robí rozhodnutia. Duch Svätý je osoba, božská osoba a časť Boha, Duch Svätý je taký podobný Ježišovi, že môžeme hovoriť aj o Ježišovi žijúcom v nás av Cirkvi. Ježiš povedal, že zostáva s tým, kto v neho verí a žije, a to je presne to, čo robí v osobe Ducha Svätého. Ježiš odišiel, ale nenechal nás samého. Vrátil sa cez Ducha Svätého, ktorý žije v nás, ale vráti sa aj fyzickým a viditeľným spôsobom a verím, že to je práve hlavný dôvod jeho viditeľného vzostupu. Nechápeme teda myšlienku povedať, že Ježiš je už tu vo forme Ducha Svätého a od Neho by sme nemali očakávať viac ako to, čo už máme.

Nie, Ježiš jasne hovorí, že Jeho návrat nebude neviditeľnou a tajnou misiou. Stane sa to jasne. Viditeľné ako denné svetlo a slnko. Bude to viditeľné pre všetkých, rovnako ako Deň Nanebovstúpenia bol viditeľný pre kohokoľvek na Olivovej hore takmer pred 2000 rokmi, čo nám dáva nádej, že môžeme očakávať viac ako to, čo máme pred sebou. Teraz vidíme veľa slabosti. Slabosť v nás, v našej cirkvi av kresťanstve ako celku. Dúfame, že sa veci zmenia k lepšiemu a máme zasľúbenie Krista, že sa vráti dramatickým spôsobom a uvedie do života Božie kráľovstvo väčšie a väčšie, než si dokážeme predstaviť. Nenechá veci tak, ako sú teraz.

Vráti sa rovnakou cestou, akou vystúpil do neba: viditeľne a fyzicky. Budú tam aj detaily, ktoré podľa mňa nie sú obzvlášť dôležité: oblaky. Tak ako vystúpil v oblakoch, tak sa v oblakoch aj vráti. Neviem, čo znamenajú mraky; zdá sa, akoby oblaky symbolizovali anjelov kráčajúcich s Kristom, ale mohli to byť aj fyzické oblaky. Spomínam to len okrajovo. Najdôležitejšie je, že Kristus sa vráti dramatickým spôsobom. Budú tam záblesky svetla, hlasné zvuky, fenomenálne znamenia na slnku a mesiaci a každý to uvidí. Nepochybne to bude poznať a nikto nebude môcť povedať, že sa to deje niekde inde. O tom niet pochýb, tieto udalosti sa budú diať všade v rovnakom čase.Keď sa to stane, hovorí nám Pavol v im 1. List Tesaloničanom, vystúpime v ústrety Kristovi na oblakoch vo vzduchu. Táto prax je známa ako vytrhnutie a nebude sa konať tajne. Bude to verejné vytrhnutie, pretože každý môže vidieť, ako sa Kristus vracia na zem. Budeme teda súčasťou Ježišovho nanebovstúpenia, tak ako sme súčasťou jeho ukrižovania, pohrebu a zmŕtvychvstania; aj my vystúpime v ústrety Pánovi, keď sa vráti, as ním sa vrátime na zem.

Je to rozdiel?

Nevieme, kedy sa to všetko stane. Znamená to teda zmenu v našich životoch? Malo by. v 1. Korinťanom a 1. Johnovi sa o tom hovorí. Dovoľte nám 1. Johannes 3,2-3 zobrazenia:

„Milovaní, už sme Božie deti; ale ešte nebolo odhalené, čím budeme. Ale vieme, že keď sa to zjaví, budeme takí; pretože ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto má v neho takú nádej, očisťuje sa, ako je aj on čistý."

Ján ďalej hovorí, že veriaci počúvajú Boha a nechcú viesť hriešny život. To je praktický efekt toho, v čo veríme. Ježiš príde znova a my budeme ako on. To neznamená, že naše úsilie nás zachraňuje alebo naše viny klesá, ale sme v súlade s Božou vôľou, aby sme neboli hriechu.

Druhý biblický záver je v prvom liste Korinťanom v 1. kapitole5. Po vysvetlení Kristovho návratu a nášho vzkriesenia do nesmrteľnosti Pavol píše vo v. 58 nasledovné:

"Preto, moji drahí bratia, buďte pevní, neochvejní a stále sa rozširujte v diele Pánovom, vediac, že ​​vaša práca nie je márna v Pánovi."

Je to práca pre nás, pretože prví učeníci museli v tom čase pracovať. On nám tiež dáva úlohu, ktorú im dal Ježiš. Máme misiu kázať a odovzdávať dobré správy. Na to sme prijali Ducha Svätého, aby sme to spravili, nestaneme sa okolo, nehľadíme do neba a čakáme na Krista. Nemáme ani Bibliu v presnom čase. Písmo nám hovorí, že by sme nemali poznať druhý Ježišov príchod. Namiesto toho máme sľub, že sa Ježiš vráti a že nám to bude stačiť. Je tu práca. Na túto prácu sme vyzvaní, aby sme boli všetci. Preto by sme sa mali obrátiť na ňu, pretože práca pre Pána nie je márna.    

Michael Morrison