Každý, kto bol niekedy zvolený do tímu, ktorý sa zúčastnil hry alebo čohokoľvek, čo ovplyvňuje ostatných kandidátov, pozná pocit, že bol zvolený. To vám dáva pocit, že sú uprednostňovaní a preferovaní. Na druhej strane väčšina z nás pozná aj opak, nie je zvolená, cítite sa ignorovaná a odmietnutá.
Boh, ktorý nás stvoril takých, akí sme a ktorý rozumie týmto pocitom, zdôrazňuje, že jeho voľba Izraela za svoj ľud bola starostlivo zvážená a nebola náhodná. Povedal im: „Lebo ste svätý ľud Hospodina, svojho Boha, a Pán si vás vyvolil za svoj ľud medzi všetkými národmi, ktoré sú na tvári zeme“ (Dt.4,2). Aj ďalšie verše Starého zákona ukazujú, že Boh si vyvolil: mesto, kňazov, sudcov a kráľov.
Kolosanov 3,12 vyhlasujte, že aj my, ako Izrael, sme boli vyvolení: «Vieme, bratia milovaní Bohom, pre vaše vyvolenie (k jeho ľudu)» (1. Tesaloničanom 1,4). To znamená, že nikto z nás nebol nehodou. Všetci sme tu kvôli Božiemu plánu. Všetko, čo robí, robí s úmyslom, láskou a múdrosťou.
V mojom poslednom článku o našej identite v Kristovi som dal slovo „vybrať si“ pod kríž. Je to niečo, o čom verím, že je jadrom toho, kto sme v Kristovi, a tiež rozhodujúce pre duchovné zdravie. Ak budeme veriť, že sme tu z nejakého Božieho rozmaru alebo z hodenia kockou, naša viera (dôvera) bude slabá a náš vývoj ako zrelých kresťanov utrpí.
Každý z nás musí vedieť a veriť, že Boh si nás vybral a nazval nás menom. Poklepal vás a mňa na chrbte a povedal: "Vyberiem si ťa, nasleduj ma!" Môžeme mať vieru v to, že Boh si nás vybral, miloval nás a má plán pre každého z nás.
Čo by sme mali robiť s týmito informáciami okrem toho, že sa cítime teplo a hrejivo? Je základom nášho kresťanského života. Boh chce, aby sme vedeli, že mu patríme, že sme milovaní, žiadaní a náš Otec sa o nás stará. Ale nie preto, že by sme niečo urobili. Ako povedal Izraelitom v piatej knihe Mojžišovej 7,7 povedal: „Nie preto, že ste boli početnejší ako všetky národy, Pán si vás želal a vyvolil si vás; lebo si najmenší zo všetkých národov.“ Pretože nás Boh miluje, môžeme spolu s Dávidom povedať: „Prečo sa zarmucuješ, duša moja, a tak sa vo mne trápiš? čakať na Boha; lebo mu ešte raz budem ďakovať, že on je moja spása a môj Boh“ (Žalm 42,5)!
Pretože sme vyvolení, môžeme mu dúfať, chváliť ho a dôverovať mu. Potom sa môžeme obrátiť na druhých a vyžarovať radosť, ktorú máme v Bohu.
Tammy Tkach
Táto webová stránka obsahuje rozmanitý výber kresťanskej literatúry v nemčine. Preklad webovej stránky pomocou Google Translate.